Tak ako inde, po prevrate, aj tu nastalo očividné uvolnenie " kŕčovitej disciplíny" a "rešpektu z miestnych autorít ". Badateľné hlavne u mladých. Občas zaváňa pri otvorenom okne aj čudný pach, "marišky" a policajný špecialisti, zasahovali aj v miestnej základnej škole, kde cvičený pes zožral malej piatačke obloženú žemľu z tašky (to keď nenašiel, na čo bol cvičený...).
Po nočnej, unavený s kruhmi pod očami, som dorazil pred bytovku, o siedmej ráno. Pribuchnutie dverí na aute a otočenie kľúča v zámke vo vchodových dverách do "obecného bytového domu", mali byť tým posledným, pred vytúženým splynutím s paplónom v postieľke... Ešte pusa manželke, ktorá sa so mnou míňala v chodbe bytu, pri odchode, za každodennou "obživou"...
Nebolo ani deväť, keď ma zobudil rámus, "zúrivá muzika", s najvýraznejšími "bicími" na svete ! Hneď som pochopil, že nejde o tankový útok zo šesťdesiateho ôsmeho, ale, "možno len prst na potenciometry výkonného prehrávača ušiel tej hlupani z popod nás "-... Zlý odhad...! Keď ani po tretej nekonečnej, šialenej skladbe s vreskotom "tiežspeváčky" ubytovanej podomnou a následným "obíjaním farby" na radiátore vidličkou, nedošlo k zmene, šiel som... !
Sporo oblečený v župane a nevraživým výrazom v spuchnutej tvári, som nekompromisne najprv zazvonil a keď nič, tak kopol do dverí ! V odomkýnajúcich dverách, kdesi na úrovni kolien sa po odchýlení zjavil do kľučky zavesený - chlapček... Nemal viac ako tri-štyri. Ako anjelik peknučký, bacuľaté červené líčka s okáľmi a vlasmi čiernymi...
- Kde je mama ? - pýtam sa a už roztváram dvere naplno. V prítmí "dúpäťa", vo vedľajšej miestnosti, cez chodbičku na válende vedľa seba, asi v spodnom prádle, sedí - muž, žena a zasa muž... Vzduch mierne zdymený a pred nimi na nízkom stolíku poháre... Okno zastreté, balkón odchýlený - ako v kobke upírov...
- To akože poludňajšia diskotéka pre celú obec...??!! - zarevem, aby som prehlušil to "ticho" medzi nami...
-Asi si myslíte, že ľudia musia počúvať túto vašu besnotu a po nočnej ani spať nemusia!!??... Vstala, rýchlo ubudli decibely a rýchlo zapadla naspäť, medzi oba mužské zadky. Ja, po zdarnom extempore, so zadosťučinením, "čelom vzad" a poďho cez tri schody naspäť do sfér "nadpozemských", medzi vytúžené, ale navždy stratené, obláčky snov... Už na podeste medzi poschodiami, chodbu znovu naplnili zbesilé pazvuky... Chlapča stihlo zabuchnúť. Už som to zvoncom ani neskúšal, rovno som päsťou tresol dvakrát vedľa "špic-oka"...V zápätí sa v štrbine otvárajúcich sa dverí zjavil "piadimužík"...
- Boha, ma neserte ! Alebo vám tú hračku pokaziť...!? A tešte sa na pokutu za rušenie poriadku...!,- kľajúc ako furman, som ani nečakal na zdusenie inštrumentálky a z nohy na nohu som pomaly stúpal po schodoch nenávideného príbytku. Kým som došiel po dvere bytu, mal som nekompromisný plán na "zatočenie" s tou, (asi polocigaňou...) nafetovanou dole.
Na druhý deň ráno, chlapča ako anjelik, s perinkou v igelite pred sebou na prsiach a malým rovnako roztomilým, bielym, chlpatým šteniatkom na vodítku, naťahuje sa po trávniku, krížom niekde medzi činžiaky... Chvíľu sa kochám malebnosťou živého filmu s roztomilými protagonistami... "Asi k babke na víkend...", akýsi mi je povedomý - až sa objavuje v pamäti, zo včerajšej anabázy...
"Á, veď je to ten od bosorky", pomyslím si na včerajšie "rany"... "S kým ho asi má, tá pľuha ...?!"
Nič sa nezmenilo v bezohľadnom púšťaní ohlušujúcich moderných skladieb, najimä ak pred bytovkou stojí nadupané auto, so značkou iného okresu... Často po zásahu mojich spolutrpiteľov, hudba náhle zatíchne, aby sa neskôr s rovnakou razanciou, - veď to poznáte... No chlapec sa už viac neukázal...
