Ono, ten veľhad v raji, určite musel byť z Afriky, no čo robil na jabloni v "záhrade bledých tvárí"?, to nám už v detstve nebolo dôverihodné... Ale podľa vedeckých teórií, náboženstvo sa vinulo a vyvíjalo spolu s človekom, asi odkedy existoval strach z nepoznaného, čoby dobrý dôvod na ovládanie súkmeňovcov a ľahší zdroj obživy /s oštepom nie každý vedel.../.
Vraj, podľa súčasného učenia cirkvi, aj viera, nádej a láska je od Boha. Načo v diskusii s mladými na obrazovke TV, istá mladá slečna oponuje:- "Nič z toho som predsa len tak nedostala, všetkému sa a neľahko, musím učiť na vlastných chybách !" Ďalšia pridáva:- " A čo bezcharakternosti ?, tie tiež rozdáva všemohúci...? Alebo snáď ešte mocnejšia sila z pod zeme..? Veď farizejstva, pretvárky, závisti, vyprovokovanej zámerne neskromnosťou, je viac ako dosť...". /Tam vo veľkom kotly lávy, sa teda dejú veci a to podľa oboch protichodných tvrdení.../.
Potom, po Kristovi, to bola iná káva, keď bolo treba meniť - už vžité predstavy vo vierach vo svojho Boha - inovercov, barbarov, divochov...Ale obetavosť ľudská neraz ptvrdila, že stačí - veriť -/fanatizmus bol skôr, ako komunizmus.../ a s -nádejou - na posmrtný život, všetko pre - lásku - večnú, božiu, sa dá za hojnej podpory peniazmi v križiackych vojnách, dosiahnuť takmer vytúžené ! Tej krvy, tých inkvizičných popráv,...
Peniaze, moc a sláva, /naozaj vystriedali vieru, nádej, lásku, alebo v prenesenom význame, boli skôr, asi vždy, v tých živočíchoch, ktorí si neskôr hovoria - ľudia..?/ Aj u Krista, podobne ako za "komančov", išlo v učení o "nesplniteľné", no čuduj sa svete, anachronizmus je prispôsobivejší...Uznáva peniaze aj bohatých aj chudobných do zvončeka a čo je hlavné, nevyšetruje odkiaľ pochádzajú.
To ale s vývojom doby, aj cirkev prešla na inú nôtu. Aj Zem bola guľatá, no a nebo už nebolo to "najvyššie možné" v predstavách nepoznaného. A kňazi boli iba ľudia, veď to isté bolo dokázané aj Cézarovi a iným bohorovným...Preto sa dopúšťali, aj za Krista, neľudskostí a porušovania všetkých prikázaní. Ozaj, koľko toho má na svedomí taký celibát..?
Moje presvedčenie, že cirkev svätá - ako sa nazýva - je v prvom rade a to aj ako nositeľka dogmatického učenia kresťanstva, v prvom rade - veľký a mnohotvárny obchod s psychologickou poradňou pre človeka, tiež, dnes asi najbohatšia nadnárodná inštitúcia, s prostriedkami, ktoré sa nedajú laikom dhadnúť, ale dať ich tak do ľudského úžitku kam patria, to by sa zdvihla životná úroveň hladujúcich na celom svete...
A komu teda verím ja? Nuž najbližšiemu človeku, ktorému sa spovedám a niekedy beztrestne, za každodenné prehrešky života proti vzájomným dohovorom, znášam rozhrešenia. Človeku, ktorý najviac rozumie mojej "duši", znáša všetko so mnou a neznáša - len čiernu a len bielu...
