Na kolonáde sa stretávame starí známi i kúpeľní nováčkovia. Jedno ráno tam sedela v čiernej vetrovke a rifliach, s minerálkou v oboch rukách medzi kolenami. Pila ju, ako mnohí iní, z menšej plastovej fľaše. Očividne mladšia ako väčšina kúpeľných hostí, strednej mocnej postavy, s pevnými stehnami v napnutej látke. Do tváre sa z ďalej nedalo vidieť pre zvlnenú, čiernu hrivu vlasov, siahajúcich na plecia. Nebola pekná. Hravá, so strojeným zmyslom pre vyvolanie obdivu zo zážitkov... Z blízka - podobná Paľovi Bielikovi v čierno-bielom Jánošíkovi...
Čakala na príležitosť, ako pri love, zverejniť svoj životný príbeh prvému záujemcovi o ňu...
Vo svojich tridsiatich štyroch, mala za sebou jeden úspešný pôrod, dnes pätnásťročnej Jozefky. Predčasný pôrod jedného mŕtveho a o rok neskôr - pôrod mŕtvych dvojičiek... Prvé z nich sa uvoľnilo počas potreby na nemocničnom WC...! Štvrtý požehnaný stav skončil interrupciou v prvých mesiacoch.
"Ja jak chlapec už od malička", hovorí. "Dzešec metrof dreva porubam jak nič !, varila som rok v poliklinike sama pre šisťdesiat pacientof, režem každy dzeň kačky, bo ich šisdzešac... Ta co mam robic ? muž nezamešnany už piec rokof i viac, ta ja šama i plastove okna na chyži dala zrobic. Ta on len v kerčme..."
"Podaj mi ruku !", hovorím a skúšam jej mäkkosť... Je tvrdšia ako ženská, kostnatá a na znak pravdovravnosti mi ju z celej sily stisne...
Na liečenie sa dostala po vybratí už napoly zhnitej obličky, "...ale jazva maľučka a dobre zhojena...", ukazuje, kadiaľ ide na ľavom boku - dobrých štyridsať centimetrov...
Predtým, ako chlapčisko vyvádzala po paletách plných káblov, vo východoslovenskom - zahraničnom podniku Japonského majiteľa. Aj do muža sa neváhala pustiť, keď spitý vyvádzal, no zmlátil ju. Rada cestuje po Slovensku za rodinou, kamarátkami... Býva v telke, ako úspešná hubárka z Bačkova (na severovýchode Slovenska), má veľa plánov s dcérou...
Je čas na raňajky a tak vstáva a s rukami mierne od tela, ako kulturista, odchádza ležérnym krokom von z kolonády. My, starší a nevýslovne skúsení, komentujeme... "Možno, nemožno, ale hej... Opakuje to už tretej skupine..." "Šalena baba toto...", vraví Ondro. "Ta kadze chodzi, tadzi foci ..."
Každý deň ju vídať v areáli kúpeľov na procedúrach, ako striehne na korysť, v podobe nových poslucháčov. Starým známym sa zdraví už z diaľky, raz tu, o chvíľu na druhom konci kúpeľov... Ako túlavá mačka, sa falošne túli ku každému poslucháčovi, z vďaky za obdiv...
(Ospravedlňte moju pokazenú východniarčinu.)
