Nie, nie je to len závisť neschopných, ktorí s novinami v rukách a skrivenými tvárami žasnú nad "pikoškami zazobancov". Ani úbohosť neschopných divákov, prenasledovaných vtieravými zbytočnosťami z "ich" života. Je to skôr pocit pobúrenia nad nerovnosťou, absolútne nesúvisiacou so schopnosťami (neplatí u športovcov). A z plytvania hodnotami, ktoré chýbajú tisíckam ich skutočných tvorcov. Vraj, iba pred bohom sme si rovní - takto je ten "biľag" druhoradosti väčšiny v triednej hierarchii zdôvodnený... Je prirodzené, že vyvoláva - a to na celom svete - antipatie voči nim - boháčom !
Málokto je spokojný s tým čo má, čo vlastní a ako - tak ovláda. Mnohí z nás zasväcujú celý život honbe za mamonou, postavením, slávou a závisti bohatším. Ambície so šťastím, vynaliezavosť, známosti a risk, bývajú triedička na umiestnenie v rebríčku úspešnosti. Tej nižšej... Koktail dravosti, hazardu, bezohľadných podvodov úplatkov a zastrašovania, zasa predpokladom bohatstva... Nehorázneho !
Avšak najvýznamnejší spôsob, ako sa stať členom klubu horných tisíc, je využiť možnosť ukradnúť, príležitosť obohatiť sa, na úkor iných. Vlastne, takmer vždy ide práve o to. No pravdaže, zákonmi ošetrená krádež, nie je trestná, tak čo...?! Tichá, dobre utajená spriaznenosť aktérov - predpoklad úspešnosti. Nakoniec ich ešte oceňujú za ojedinelý prínos spoločnosti !
A keď už majú takmer všetko, už to neutajíš, vtedy to prichádza. Falošný, až vtieravý postoj podriadenosti okolia! Akéhosi strachu z možných problémov od všemocného... Boháč neomylne cíti vynútenú hru chudáka - o výhody a finančný prospechu od mecenáša - robí mu to dobre, rastie sebadôvera a na strach zabúda...
Elita si kupuje falošné priateľstvo, náklonnosť, no hlavne zhovievavosť chudoby voči nim. Majú to ťažké, najimä ak ich navyše bolí - výška ceny. Aj za toto sa jednajú, znižujú ju, ako sú naučení za tovar... Na druhej strane, už iba fanatickí jednotlivci dnes dokážu odmietnuť úplatný peniaz, ktorý si aj tak v práci dodatočne oddrú. Málokedy oň skutočne zabojujú - úspešný vzor lekári.
Mecenáša neznášame práve za jeho úplatok - dar a ním vynucované prejavy rešpektu, náklonnosti, vďaky.
Ľudia nenažrancov nenávidia úmerne k množstvu peňazí ktoré vlastnia - a určite budú, tak ako nakoniec vždy v minulosti, prví na rane, keď sa začne mela. Za všetky životné potiaže neuznávaných, ktoré ich stretnú a nebudú sa dať prežiť... Všetci sa nemajú kam skryť, splynúť s masami, lebo nedokážu žiť tak, ako masy.
Vždy pritom zhorí aj obilie a časť pýru zostane... Ale osoží.
Život nadobudol kontúry maškarného plesu, kde realita za škraboškou, vyzerá hrozivo. Vyhlásení sponzori však radi platia za ilúziu... Veď to nejde z poctivého !
