Veľkonočné sviatky... Menia svoju polohu v kalendári, podľa akýchsi pre mňa nezaujímavých pravidiel. Ale ich obsah, ten je vábivý asi pre každého!
Veľa oblievačiek sa chalanom na základnej zdá podobných, ako vajce vajcu. Pravdaže, v spoločnosti spoľahlivých kamošov, je to vždy šťavnatá zábava, plná prekvapení... Určiť plán postupu behom minúty, je v pondelok ráno hračka. A už sa ide po rodinách ! S rukou na striekacej pištoli, skrytej vo vrecku a voňavkou za päť korún, najlepšie - fialka v sklenenom flakóne tvaru dievčaťa... Kto trafil "babu" do tváre vodou z pištole, bol kráľ akcie... Na záver, po náležitom vreskote zmočených obetí, pár kvapiek voňavky do vlasov, z fľaštičky pripchatej ukazovákom... Vŕbový korbáč? - patril na dolniaky, veď mlátiť dievčiská sa dalo aj inokedy... Zarobili sme si. V rodine s dvoma či troma dievkami, bezohľadu na vek či výšku, to vyšlo aj na hnedú papierovú desaťkorunu, inde bola dobrá aj hnedá kovovka... Jediné, čím sa nezavďačili za kúpačku, boli koláče...bŕŕŕ ! To už čokoládový zajac, varené vajíčka farbené v cibuľových šupkách, sa nosili domov aspoň ako trofej...
Po kúpačke, som so Stanom vždy chodil na žaby. Delikatesa uznávaná v našej rodine už od vojny, sa pripravovala buď na cibuľke, alebo stehienka zapletené po dva pári vyprážané v strúhanke... Dnes už pridrahé a nevhodné !
Doba stredoškolského veku, sa na kúpačke "podpisovala" jasným zámerom - dostať sa do najtesnejšej fyzickej blízkosti dievčaťa túžob ! Jaro P. a Jaro L., vyzbrojení plastovými vedrami plnými vody, ukrytí vo dvore, čakali na vhodnú príležitosť. Keď som vylákal Brendu pred dvere domu, za hrnčekom vody, to aby sme nezamočili koberec vo vnútri, ani sviečková manifestácia v Blave nebola pod väčšou paľbou vodných diel ! Museli sme sa v kúpeľni obaja najprv vyzliecť... V požičanej košeli, pri domácej udenine, vajíčkach a borovičke, s dievčaťom vedľa seba... Ťažko sa odchádzalo ďalej a nasledujúce povinnosti plynúce z kúpačky, už boli iba alternatívna zábava v réžii troch rozvášnencov. Skončili sme síce ako číki, kdesi za humnami a chváliac Dávida, no... Najkrajšie, sviatky v živote !
Keď tak spomínam, ako sa pred bujarou svorkou podnapitých mládencov, snažia obete Horehronských, či Liptovských kupačov ukryť, kde sa dá... Niektoré, celé dopoludnie trávili na otravných omšiach v kostoloch, alebo v rodinách, vzdialených od dejiska karnevalu vody, aby sa mu vyhli...
Stopári, dychtiví po kriku a vreskote žien, sú pri naháňačkách zväčša úspešní. Po objavení ukrytých diev, končia tieto obyčajne ako "na kríži", s rozpaženými rukami medzi dvomi inkvizítormi a znášajú bezmocne na sebe vedrá studenej vody od tiežkamošov... Videl som v Rohoznianskom potoku rozvodnenom jarou, jednu takú obeť, takmer sa utopila... Vtedy rozhnevaný otec dievčiny, v zúrivosti nedbal použiť namiesto pohostenia za vykonaný akt kúpačky - sekeru ! Zo zábavy, bol aj pre nás divákov vtedy adrenalín a znechutenie z preháňania veľkonočných zvykov novodobými Vikingami...
Aj táto jar je pekná a určite sviatky vyjdú všetkým kúpačom, no najimä - dievčatám !
