Zákonodarná moc
Prvá zastávka bola naša dominanta, nesúca kus histórie, s dedičstvom architektúry bývalého režimu, skrášľujúca okolie, spolu s nádejnou rekonštrukciou Bratislavského hradu, budova Národnej rady Slovenskej republiky. Budova, ktorá združuje našich politických zástupcov, okrem našich občanov, reprezentujúci zároveň aj slušnosť, dôstojnosť, a hlavne dar reči, pre argumentačný boj. S poľutovaním mi pani pri vchode oznámila, že stretnutie s tými „najväčšími”, hlavne z vládnej koalície, nie je možné, nakoľko sú na plenárnom zasadnutí a vo všeobecnosti majú veľmi málo času, čo iba poukazuje na ich dychtivosť po diskusii a nepretržitej službe nám, zo štvrtej cenovej.
Súdna moc
Ako študent práva, nemohol som si odpustiť návštevu opäť modernej stavby, vyžarujúcu spravodlivosť už len pri vstupe do vestibulu. Poprosil som o audienciu samotného, prednedávnom zvoleného „najväčšieho”, no bolo mi podané vysvetlenie o jeho absencii, z dôvodu dovolenky u rodinného priateľa na Balkáne. Skutočne ten „najväčší” v oblasti justície, symbol pravdy, nových reforiem a predovšetkým nezávislosti, ktorú by ocenil sám Montesquie. I keď som podpis od „najväčšieho” nedostal, zanechal som ďakovný list ostatným „veľkým”, ktorí nám tento symbol zabezpečili a dúfam, že budú i naďalej rozhodovať podľa svojho presvedčenia, svedomia a výlučne apoliticky.
Výkonná moc
Po dlhom odhodlávaní som nakoniec skúsil šťastie u exekutívy, ktorá združuje tých „najväčších z najväčších". Obraz, ktorý o vláde maľujú neprajné médiá (ktoré obyčajného občana nepretržite bombardujú klamstvami a polopravdami našich vodcov), mi poopravila pôvabná asistentka Silvia. Previedla ma nádhernou budovou, kde dennodenne robia tie správne rozhodnutia. Nezískal som ani jeden podpis, ale pocit neúspechu bol čiastočne zmiernený plnohodnotnou prednáškou krásnej dámy o šetrnosti vlády, transparentnosti (de facto) ministrov a štedrej podpore podnikateľského prostredia doma i v zahraničí. Aj popri vyčerpávajúcej každodennej službe národu, využijú páni ministri pár dní voľna na pracovnú dovolenku.
Po niekoľkých dňoch mojej túry začínam byť hrdý na našu vládu, ktorá nám prostredníctvom dokonalej demokracie priniesla pokrok a prosperitu. Pocit istoty a stability, láka všetkých absolventov vysokých škôl jednoznačne zotrvať v našej malebnej krajine.
A keby som sa aj náhodou rozhodol emigrovať, viem že bude o mňa postarané, aj tam. Nie len preto, že veľa schopných Slovákov vďaka domácemu politickému štýlu v zahraničí už je. Tiež vďaka našej špičkovej diplomacii o nás v zahraničí vedia a neuveriteľnými historkami o našich „najväčších" plnia stránky svojich denníkov. Excelentné vzťahy s našimi južnými susedmi inšpirovali tamojších mladých aktivistov niesť slovenskú vlajku celým mestom. Až na tú malú nehodu jej vznietenia, bola v ich očiach viditeľná zapálenosť pre vec. (Možno práve preto tá vlajka začala horieť). Moderná legislatíva poskytujúca ochranu a zabezpečenie rýdzosti a čistoty našej materinskej reči, predstavuje hneď po solúnskych bratoch, Bernolákovi a Štúrovi prevratný koncept hodný 21. storočia.
Autogram som nakoniec nezískal. Ani jeden. Ale na druhú stranu teraz viem, že nie hocikto dokáže myslieť tak národne a cítiť tak sociálne ako ONI. A preto tiež viem, koho za desať mesiacov budem voliť. (Páni z legislatívy, exekutívy a páni sudcovia, ďakujem za ľudský prístup k jednoduchému študentovi práva, týmto SMERom to musí ísť i naďalej.)
