Je len prirodzené, že v blogoch sa chcem venovať témam, ktoré sa v prvom rade dotýkajú tu žijúcich Slovákov. Ich radosti a starosti sú totiž aj mojimi a verte alebo nie, často sa tu cítime tak trochu zabudnutí, ak nie rovno zatratení. Nezaslúžene! Veď Slováci žijú na "Dolniakoch" už vyše 300 ! rokov a stále ich tu máme, aj keď je pravdou, že melú z posledného. Ale ešte melú...a kým melú nemali by sme na nich zabúdať. A to je to o čo sa chcem pokúsiť. Aj sa hanbím aj mi je ľúto, že som sa pred rokmi z Maďarska odmlčal...
Oči majú uprené na Slovensko.
V Maďarsku žijúci Slováci nemali dlho dôvod byť hrdí na svoju materskú krajinu. Veď dlhé roky ju v podstate akoby ani nemali. Žilisíce v Uhorsku, kde mali svoj štát a svojich vládcov, ale tých si bezo zvyšku prisvojili Maďari, ktorí sa dodnes tvária - ja nič, ja muzikant! Po rozpade Rakúsko- Uhorska síce považovali Slováci za svoj štát Československo, ale nikdy nie do takej miery ako naši bratia Česi. Vojnový "samostatný" slovenský štát radšej vynechajme. Slováci doma aj vo svete síce po rozpade Česko-Slovenska a po získaní samostatnosti v r. 1993 zodvihli hlavy, ale tých dôvodov na hrdosť bolo spočiatku naozaj pomenej. Postupne však pribúdali a dnes sa už aj Slováci v Maďarsku radi pochvália úspechmi materskej krajiny a cítia, že majú byť na čo hrdí. Netýka sa to len hospodárskych pomerov a ekonomiky, ale posledné roky ide najmä o kroky uskutočnené v spoločenskom a politickom živote Slovenska. Kroky, o ktorých tu za Dunajom môžu všetci zatiaľ iba snívať. Na Slovensku nám to zrejme až také terno nepripadá, ba sa nám možno zdá, že zmeny sú pomalé, oneskorené a nedôsledné. Ale pri pohľade z Maďarska, kde v spoločenskej a politickej sfére akoby zastal čas, letí Slovensko dopredu doslova kozmickou rýchlosťou.
A tak aj tu v Maďarsku narodený a žijúci čistokrvný slovenský "dolnozemák" ( ešte ho tu nájdete) nezabúda pri debatách s čistokrvnými Maďarmi (vraj takých tu už nenájdete) zdôrazňovať, aký je hrdý a pyšný na svoj národ, na ľudí žijúcich na Slovensku, nakoľko tí v poslednom čase už viackrát dokázali buchnúť po stole a poslať po moci bažiacich pánov do psej matere, ako sa tu na Dolnej zemi zvykne vravieť a to o zvolenej prezidentke ani nehovorím...
