Údajne to po skončení pandémie nebude nič moc. Okrem ekonomiky si to odnesú aj rodiny a medziľudské vzťahy. Stresy, izolácia či ponorková choroba si naisto vyberú svoju daň. Vo svete už teraz narastá počet samovrážd a rozvodov. Vraj nás po pandémii čakajú iba samé negatívne čísla. Pritom v jednej oblasti sa môžu objaviť (verme, že bude tak) aj pozitívne ukazovatele. Dokonca v tej, ktorá je pre život a jeho zachovanie tá najpodstatnejšia. A tou sú medziľudské vzťahy. Mám na mysli v prvom rade tie partnerské – vzťahy medzi ženou a mužom. Veď vieme, ako to chodí. Kríza jedných partnerov rozdelí, kým druhých práve naopak, v mnohých ohľadoch spojí, posilní. Duševne aj fyzicky. Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré nás v tomto období sprevádzajú som presvedčený, že mnohí prežívajú aj radosť. Radosť z toho, že môžu byť zrazu dlhší čas spolu. Hoci iba takto, vďaka pandémii. A tak, ako spieva nebohý Peter „Ďuďo“ Dudák zo skupiny HEX v staršej, ale o to krajšej, a ako sa mi dnes vidí, zároveň aj nadčasovej skladbe Keď sme sami... , aj ja verím. Verím, že teraz, keď sú mnohí doma takto sami, možno aj u nich vznikne nový život. A možno vznikne veľa nových životov a demografické ukazovatele vykážu po pandémii pozitívne čísla. Lebo ako sa vraví , život ide ďalej... a „Ďuďo“ by si to určite takto nejako želal aj dnes...
V blízkej budúcnosti? „Mami,mami, a ako sa to všetko nakoniec skončilo?“ Nuž a potom, rok po tej epidémii, sa narodilo u nás nezvyčajne veľa detí a ľudia ich nazvali deťmi pandémie. „Aj ja som také dieťa?“ A mamička s úsmevom odpovie: „Aj ty, dieťa moje zlaté, aj ty...“
Nuž - budeme vidieť, ako sa tu na Čabe vraví.
