Ale nie o tom som chcel. Stručne pretože o 8.00 som v službe zas.
Nedá mi nepodeliť sa o skúsenosť rodiny. Veľmi silnú skúsenosť rodiny. Ten opis hore to bolo o osade Poštárka, mestská časť Bardejova. Tisíc Rómov a tisíc bielych. Cca.
Ale v tom kostole na polnočnej sa to akosi zlialo. Všetci sa modlili k tomu istému Bohu, všetci spievali tie isté koledy. Vianočné blahoželanie si vypočuli všetci rovnako. A Tichú noc spievali všetci spolu v pohasnuvšom kostole z hĺbky svojho srdca. To by tam človek musel byť (viem, že ti to nebolo možné, ale tentokrát sú slová málo). Kristus Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu. To ani do rómštiny prekladať netreba. Tomu rozumejú všetci.
Róm rád spieva. A spieva od srdca. A preto, hoci pri druhej a tretej slohe dochádzala zásoba slov, srdce hovorilo svoje. Pokoj Boh rozdeľuje nie podľa zásluh, ani podľa odtieňa pokožky, lež podľa ochoty byť človekom dobrej vôle.
