Povolebné reminiscencie

pri nemožnosti sa poskladať a dohodnúť "kto s kým" ma napadla jedna jediná vec: pošlime tam takých, na ktorých nič nemajú. zrazu každý na každého niečo má. chápem "zodpovednosť", ktorú mnohí z nich cítia (chcem tomu veriť). vraj ohľad na zahraničie, vraj pošpinená minulosť, vraj príliš veľ a zásad, vraj národné záujmy, vraj národnostné záujmy, vraj príliš dôležité témy. no nechápem ako to mohlo doteraz fungovať.
je vôbec dnes niekto schopný veci naskladať tak, aby tých magických 75 bolo bez veľkých kompromisov?
pri čítaní agentúrnych správ mám pocit, že akosi dochádzajú kombinačné schopnosti. keď tieto neporiešili problém, tak nastupuje niečo iné. okrem tých oficiálnych rokovaní sú tu aj tzv. "neoficiálne rokovania". nikdy sa nedozvieme, prečo sa to nakoniec utriaslo, tak ako sa to utrasie. 
Pošlime tam ľudí, ktorí na nikoho nič nemajú. A ani na nich nikto nič nemá. Čo tak si férovo povedať - nedá sa to. Hodnoty, ktorým veríme, sľuby, ktoré sme dali - nie sú reálne, v takejto partii to nejde. Odchádzame. Všetci.
Veľmi dobre viem, že kompromisy sú chlieb náš každodenný. Viem aj to, že nakoniec nikto nikam neodíde. Viem aj to, že sa budú vyhovárať jeden na druhého, bez ohľadu na to či majú niečo spoločné alebo nie. Akosi mi to veľmi silno pripomína tvrdý biznis. Ono to asi aj o tom bude.
Veď tá suma niečo viac ako miliarda peňazí:), ktorá sa prerozdelí medzi jednotlivé strany, o niečom svedčí. A nehovorte mi, že miliarda je viac ako 880 miliónov. Aspoň nemám pocit, že v tomto štáte som parazit len ja. Čo tak odlúčiť politiku od štátu?

Niekedy sa treba aj brániť.....