No a čo!
I love you. Je t’aime. Te quiero. Ich liebe dich. Ti voglio bene. Jednoducho - mám ťa rád. Neviem, či sa aj za Jozefových a Máriiných čias používali tie isté lásky-plné vyznania. Jemné ako vločky snehu a rýchle ako grafity, ktoré sa zrazu zjavia v podchode. Aj Mária zakúsila toto nádherné obdobie. Dni poskladané z úžasu a zo sĺz, z vybláznenia a z neistoty, z pohody a z očakávania...
Áno, aj Mária bola zaľúbená, veď bola normálna. A hneď bol deň krajší...
Svätá Mária, ty veľmi dobre vieš, čo znamená milovať. Nauč nás to. Nauč nás tešiť sa z jemnosti zaľúbenia. Bez toho, aby sme hneď “chceli ísť na to”. Nech si radi prečítame celú rozprávku, aj keď už dávno vieme, ako to skončí. Nech dokážeme vyhrabať uhlíky spod mnohých vrstiev popola bez toho, aby nám zhasli...
Čo s tým dnes spravím?
Aj keď nie som zaľúbený/á (možno), môžem dnes niekomu urobiť krajší deň.
