Ale teraz vážne. Že s parkovaním na chodníkoch a všeobecne s (pešou) dopravou v Bratislave je to bieda a treba s tým niečo robiť, som písal minule. Čo sa týka cyklodopravy, je už možné nadviazať na to, čo pozitívne bolo vykonané v nedávnom období, ale postaviť to z hlavy na nohy. Pár metrov nezmyselného cyklochodníka na Košickej ulici, Špitálskej ulici alebo na Viedenskej ceste nemôže byť ani len pozitívnym príkladom. Jadro je v desiatkach kilometrov neexistujúcich alebo neobnovovaných cyklotrás v meste a okolí. Nedávno by som bol napísal, že to, čo predvádza magistrát s cyklotrasami v Bratislave, je čistý výsmech. Dnes napíšem už iba to, že čosi sa v tejto veci deje a dúfajme, že dobrým smerom.
Cyklistická doprava má však v Bratislave dva zásadné problémy. Prvým je, že to, čo často mesto nazýva „cyklotrasy“, jednoducho cyklotrasy nie sú. Ak sa pozrieme na cyklotrasy v civilizovanej Európe (Paríž, Viedeň, ktorékoľvek nemecké mesto), cyklotrasou sa väčšinou nazýva jazdný pruh, ktorý je jasne a jednoznačne farebne a výškovo (obrubníkom, prípadne skoseným obrubníkom) odlíšený od chodníka pre chodcov a od cesty. Jasne, aj vo Viedni nájdete miesta, kde to tak nie je, najmä v menej zaťažených oblastiach. Ide ale o princíp. To, čo donedávna predvádzalo mesto Bratislava, neboli cyklotrasy. Zobrať rozbitý, výškovo nerovnaký a s rôznou povrchovou úpravou vybavený bratislavský chodník, namaľovať na ňom bielou farbou v strede čiaru a vyhlásiť, že to vľavo je chodník a to vpravo je cyklotrasa (alebo naopak) – toto naozaj nie je tvorba podmienok pre cyklistickú dopravu v meste. Druhým problém je údržba. Ak by sme sa aj zmierili s predstavou, že iba bielou čiarou a ničím iným vyhradená časť chodníka je cyklotrasou, potom treba konštatovať, že aj toto riešenie je v teréne úboho udržované. Či už vezmeme Račiansku, Ružinovskú, Vajnorskú alebo časti Dunajskej či Moravskej cesty, ktoré sa nachádzajú v meste, ide o úbohý stav: vodorovné značenie (biela čiara) je už niekoľko rokov neobnovované, a teda prakticky neviditeľné, zvislé dopravné značenie je často zničené a neobnovené. Nestačí totiž iba otvoriť nejakú „cyklotrasu“, je potrebné ju dennodenne udržovať, a to najmä jej značenie.
Cyklotrasa by teda (cieľovo) mala byť vytvorená vedľa každej významnejšej komunikácie, a pritom výškovo a farebne odlíšená tak od chodníka ako aj od cesty. Cyklotrasy musia mať jasne a jednoznačne vyriešené križovania s chodníkmi pre peších a najmä jasne a jednoznačne vyriešené a svetelnou signalizáciou vybavené križovania s cestami. Cieľom by malo byť, aby mesto dokázalo ďalšiu časť cestujúcich v autách dostať k iným druhom prepravy.
