Hovorkyňa: Ivo?
Ivo: No?
Hovorkyňa: Horelo. Na Hlavnom.
Ivo: Tak oni to predsa urobili?
Hovorkyňa: He?
Ivo: Nič, nič, nevšímaj si. Čo? Kde?
Hovorkyňa: Zhorel stánok pred Rolandom a potom aj Roland...
Ivo: Ti šije? Ako mohla zhorieť kamenná socha?
Hovorkyňa: Kafé Roland.

Ivo: Ten?
Hovorkyňa: Ten.
Ivo: Ten bez zmluvy?
Hovorkyňa: Ten.
Ivo: Do p..e.
Hovorkyňa: Mi hovor.
Ivo: S majiteľom si hovorila?
Hovorkyňa: No. To je zase o ničom. Poznáš to, ja nič, ja muzikant. Vedia iba, že tú terasu komusi prenajali, ako vždy. Však vieš, ako to tam celé okolo trhov každý rok bolo.
Ivo: Kurňa, nie do telefónu.
Hovorkyňa: Nemusíš tam ísť.
Ivo: Si vyzdravela?
Hovorkyňa: Nie, ale však vieš, posunul si to Matúšovi, tak nech si trochu zahryzká.

Ivo: Čo teda navrhuješ?
Hovorkyňa: Nič. Mŕtvy chrobák, ako vždy. Matúš už na fejsbúku napísal, že ani tomu nerozumie. V podstate mu to je jedno, lebo to od teba preberá siedmeho, a to už po požiari na Hlavnom ani pes neštekne. Necháme to vyšumieť. Aj on.
Ivo: ... a načo si mi teda volala?
Hovorkyňa: A čo ja viem? Chcela som ťa počuť...?
Ivo: Ma drbne.
Hovorkyňa: Soráč.
Ivo: Hm. Idem ešte popodpisovať nejaké zmluvy a balím. Čau.
Pozn.: Rozhovor je fiktívny, akákoľvek podobnosť s Ivom je úplne náhodná.