Anglické slová, najmä tie importované z USA, formujú preto aj dnes nielen slovenčinu, ale prakticky všetky jazyky sveta. Kým do roku 1989 mala na slovenčinu výrazný vplyv ruština (a predtým nemčina a ešte predtým maďarčina), po páde socializmu sa naša orientácia zmenila na západnú. Obdiv ku všetkému, čo pochádza zo západu, stratil všetky medze. Dominancia USA tak znamenala nárast počtu slov preberaných z angličtiny a predovšetkým z americkej angličtiny, teda anglicizmov a amerikanizmov.
Už v roku 1990 Douglas Hurd, britský minister zahraničných vecí, nariadil organizácii British Council, ktorá sa stará o propagáciu Spojeného kráľovstva v zahraničí, aby presadila angličtinu vo východnej Európe. A tým nielen samotnú angličtinu, ale aj anglickú (a americkú) kultúru a tovar.
Pri všetkej úcte ku konšpiračným teóriám, aj keď je riadený vpád angličtiny do východnej Európy pred takmer tridsiatimi rokmi pravdou, jazykový imperializmus diktovaný zvonku asi neexistuje. Väčšinou to totiž nie sú samotní Američania (či Briti), kto nám nanucuje svoje slová. Sme to my, Slováci (a nielen Slováci), čo si vo svojom dychtivom, pechorivom a servilnom očarení všetkým americkým dobrovoľne a submisívne prinášame spolu so zámorskými vedomosťami a skúsenosťami aj pojmy zabalené do trblietavých balíčkov, aby sa zakryl ich chatrný obsah. Významnú úlohu tu zrejme hrá aj všeobecne prítomný globalizačný tlak.
Používanie anglických slov a fráz môže vyjadrovať potrebu niektorých ľudí vymedziť sa, odlíšiť sa. Na tento cieľ sa bežne využívajú nielen peniaze, ale najmä rôzne statusové sociálne symboly, ktorými ľudia signalizujú, čo sú a čo by chceli byť. Používajú určitý druh správania sa, prezentujú vlastníctvo majetku a módnych predmetov (výpočtová technika, elektronika, odevy, okuliare). Nástrojom na odlíšenie sa však stáva aj jazyk, ktorý používajú s cieľom vytvoriť pocit určitej výlučnosti, dať najavo príslušnosť ku klubu výnimočných.
Jazykom sa tu demonštruje príslušnosť k určitej skupine, ktorej členovia sa len málo zaujímajú o to, či im ostatní ľudia rozumejú alebo nie. Komunikácia medzi nimi je určená iba pre zasvätených. Anglicizmy, amerikanizmy a všeobecne aj odborný slang medzi členmi takejto skupiny slúži na vzájomnú identifikáciu a diferenciáciu, prípadne na dištancovanie sa od bežnej populácie. Cieľom nie je všeobecná zrozumiteľnosť, ale taký druh komunikácie, v ktorej sa zvýrazňujú rozdiely od iných ľudí a skupín. V krajnom prípade môže úsilie dokonca smerovať aj na dosiahnutie toho, aby niektorí ľudia neboli schopní komunikácii porozumieť. Komunikácia všeobecne by však mala smerovať k dorozumeniu. Takýto druh komunikácie smeruje k neporozumeniu a nedorozumeniu. Existuje tu preto hrozba, že spoločnosť sa rozštiepi na skupiny vzájomne zasvätených a v konečnom dôsledku na používateľov jazyka elity a na tých, ktorí tento vývoj nezachytia.
Anglicizmami preniknutý jazyk globálnej ekonomiky je jazykom víťazov s prefašistickými črtami. Znie militaristicky, prichádza však v obleku na mieru. (Widmer)
Kto používa anglické slová a frázy v slovenskom texte, získava na krátky okamih prevahu nad svojím poslucháčom alebo spoludiskutérom. Naznačuje svoju prestíž, povyšuje sa, vyťahuje sa, naparuje sa. Štylizuje sa do pozície zasvätenca, ktorý je viac "in", ktorý má lepšie, novšie, kvalitnejšie informácie. Použitie anglického slova dodáva politikom, manažérom, poradcom či reklamným textárom pocit výlučnosti, prvenstva.
Slová sa teda využívajú nielen v záujme odlíšenia sa od iných ľudí, naznačenia odstupu alebo povýšenosti, ale aj ako intelektuálna ozdoba alebo s cieľom získania autority či zlepšenia dojmu. Tento cieľ využívania anglických slov a fráz nemá zmysel kritizovať, pretože sa dá dosiahnuť aj domácimi slovami a anglicizmy sú v tomto procese iba prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Kritika preto nesmeruje na samotné anglicizmy a amerikanizmy, ale je zacielená na zámery a postoje, z ktorých používanie anglicizmov vychádza. Kritika smeruje na ľudí, u ktorých je používanie angloamerikanizmov zdôvodniteľné iba ich samoľúbosťou, povýšenectvom, snobizmom alebo pohodlnosťou a nedostatkom originálnej myšlienky.
Mnohí politici, manažéri, novinári, textári reklamy a populárnej hudby či marketingoví konzultanti sú podporovateľmi amerikanizácie slovenčiny. Nehovoriac už vôbec o ľuďoch z oblasti výpočtovej techniky. Bahnia si v angličtine, opájajú sa všetkým, o čom si myslia, že ich prenesie z Prievozu, Prievidze či Prešova rovno do londýnskej City alebo na newyorskú Wall Street či Madison Avenue. Vo svojej snahe o svetovosť a svetáctvo cítia sa byť vo svojom živle len vtedy, ak čo najviac pretkávajú svoj materinský jazyk anglickými slovami a frázami. Každú výzvu, aby uvažovali nad mierou preberania a oddeľovali zmysluplné od hlúpeho, považujú za obmedzenosť, staromilstvo, hurávlastenectvo.
