Myslím tým každého, kto by s tým reálne mohol niečo urobiť. Každá vláda je opozíciou kritizovaná za rôzne kauzy, ktoré bijú do očí, ale okrem nich sú tu ešte všetky ostatné, menej nápadné, ktoré sa do médií vôbec nemusia dostať, ale sú prinajmenšom rovnako poburujúce. Každý podnikateľ, ktorý sa niekedy pokúsil dostať do verejnej súťaže vie, že či už bude mať najnižšiu cenu, alebo najlepší produkt, nikdy neprerazí, pokiaľ nebude mať známosti a neponúkne zaujímavú sumu. Väčšina ľudí si všimne len medializované prípady, ale to sú len tie, ktoré sa nepodarilo urobiť dostatočne nenápadne.
Je tu však opozícia. Tá neustále poukazuje na korupčné kauzy, kritizuje vládu a vyzerá to že chce zmenu. To však len dovtedy, kým sa dostane na miesto vlády a neodokryjú sa jej tie neuveriteľné možnosti. Vôľa urobiť niečo pre Slovensko je veľká, moc peňazí je ale oveľa silnejšia. Mohli by navrhnúť zmenu, ktorá by znemožňovala výber najdrahších riešení, ktoré majú priemernú kvalitu. Tým by ušetrili Slovensku nemalé peniaze, ktoré by sa dali využiť v odvetviach, ktoré to naozaj potrebujú. Školstvo a zdravotníctvo napríklad. Dve odvetvia ktoré sú v porovnaní so západnou Európou ďaleko pozadu. Pri každej návšteve nemocnice mám pocit že som sa presunul výťahom nie o pár poschodí vyššie, ale o pár desaťročí dozadu. Školstvo nikdy nemá dosť peňazí na najnovšie učebné pomôcky a neviem síce ako je to teraz, ale ja som sa učil matiku s korunami československými, napriek tomu že taký starý určite nie som. Netreba tu uvádzať ďalšie príklady, každý má svoje skúsenosti o ktorých by sa dalo písať celé hodiny. To čo tým však chcem povedať je, že peňazí na potrebné veci dosť nie je, ale na predražené projekty, pri ktorých odplávajú miliardy do neznáma sa vždy nájdu. Prečo teda korupciu nezastavia? Lebo zrazu vidia, že áno, síce by sme mohli spríjemniť život miliónom ľudí, ale takto budeme môcť spríjemniť životy sebe a pocítiť to oveľa viac. Ten kto je pri moci skrátka nemá vôľu zaoberať sa krátením svojich príjmov.
A teraz si každý povie: „Keby som tam bol ja, nedal by som sa! Ja by som robil vždy to, čo by som považoval za správne a nenechal by som sa uplatiť ani miliónmi eur.“ Možno že práve vy ste si to nepovedali, ja však áno. Ale to som stále iba obyčajný občan a nie som vo vláde. Ťažko povedať, či tí, čo sú teraz pri moci a majú veľký vplyv na veľké rozhodnutia boli niekedy ako ja, alebo vždy vedeli že im bude stačiť nejaké to odškodné za hryzenie svedomia.
Podľa mňa by sa korupcia dala do značnej miery obmedziť, keby sa urobili nasledovné opatrenia:
Zriadila by sa internetová stránka, ktorej adresa by bola každému veľmi dobre známa. Na tej by sa uverejňovali všetky výzvy na verejné obstarávanie a taktiež by tu boli k dispozícii k nahliadnutiu všetky ponuky, ktorých súčasťou by bol podrobný rozpis, vďaka ktorému by sa dalo o ponuke urobiť úsudok. Samozrejme, každá ponuka by obsahovala cenu, ktorú by v priebehu realizácie nebolo možné navýšiť. Pri víťaznej ponuke by ešte prebehlo jednanie o cene, tak ako v súkromnom sektore. Za dokončenie projektu a jeho realizáciu v stanovených termínoch by sa musela zaručiť banka alebo spoločnosť, ktorej majetok presahuje výšku investície. Ľudia zodpovední za výber víťazov verejnej súťaže by boli starostlivo vybraní a podpísali by špeciálny dodatok, ktorý by hovoril o tom, že v prípade porušenia stanovených pravidiel by boli trestaní vysokými sadzbami odňatia slobody. Z policajného zboru by bolo vybraných niekoľko desiatok pracovníkov, ktorí by mali na starosti odhaľovanie korupcie. Boli by odmeňovaní okrem fixnej čiastky aj percentuálnymi odmenami za odhalený prípad. Bolo by v ich kompetencii robiť tzv. agenta provokatéra. Na spomínanej stránke by bol po každom výbere uvedený víťaz a dôvod výberu.
Aj tento systém sa samozrejme dá zdokonaliť, ale chcel som tým hlavne poukázať na to, že keď sa chce, tak sa dá. Škoda len, že vždy sa chce tým čo sú dole a keď sa už tí dostanú hore, už to nie sú tí dole.
