Nočnú oblohu môže pozorovať vskutku každý, komu funguje zrak. Ten, kto z nej chce vyťažiť úplné maximum, by mal dodržiavať aspoň pár zásad, ktoré poskytnem v tomto texte. Tieto princípy však nie vždy rozhodujú o tom, čo uvidíte, ale poskytnú silný základ pre pozorovania vyrážajúce dych. Zároveň je väčšina z nich až prekvapujúco jednoduchá a zakaždým ste len krôčik od toho, aby ste videli niečo nové. Stačí len oddať sa vašim možnostiam, využiť ich naplno a potom ísť až za ich hranicu. Každý z nás má iné možnosti na pozorovanie. Niekto býva v centre mesta a musel by na pozorovanie ísť ďalej od domova, iní nemajú teleskop či iný druh zväčšovacieho skla a musí si vystačiť “len” s vlastnými očami. Tieto veci však nezakazujú pozorovať oblohu, len inak určujú hranice možností.
Kde?
Vec, ktorá najviac determinuje čo vám vesmír ukáže, je, ako už som naznačil, miesto vášho pozorovania. Najlepšie podmienky sú tam, kde je najnižšie svetelné znečistenie. Takže čím ďalej od zdroja svetla, tým viac toho uvidíte. Miera svetelného znečistenia je určená tzv. Bortlovou stupnicou. Tá je rozdelená do 9 stupňov znečistenia:
Výborná, skutočne tmavá obloha - obloha je posiata množstvom vesmírnych objektov a veľa objektov vzdialeného vesmíru je viditeľných voľným okom (galaxie, hviezdokopy, hmloviny). Na Slovensku sa bohužiaľ nevyskytuje, najbližšia je v Alpách.
Skutočne tmavá obloha - Mliečna cesta stále dominuje celej oblohe. Takáto obloha je výnimočne a za dobrých podmienok pozorovateľná na odľahlých miestach Šumavy v Česku.
Vidiecka obloha - obloha v okolí odľahlejších vidieckych oblastí
Svetlejšia vidiecka obloha - obloha vidieku v okolí miest
Prechodná obloha - obloha na rozhraní vidieku a mesta (stačí aj na pekné pozorovanie objektov mimo slnečnej sústavy)
Obloha predmestia - stále bohatá na hviezdy, nachádza sa na slabo osvetlenom predmestí (mal som v takýchto podmienkach možnosť pozorovať Jupiter a Saturn), Mliečna cesta je viditeľná slabo, ak vôbec
Prechod mesta a predmestia - podobné podmienky ako na predmestí, no tmavšie objekty mimo slnečnej sústavy sú menej viditeľné)
Mestská obloha - vidieť sú len tie najjasnejšie objekty, napríklad Jupiter je pozorovateľný minimálne voľným okom
Obloha vnútri veľkomesta - veľmi nevhodná na pozorovanie, sú vidieť len najjasnejšie hviezdy, pokiaľ nejaké sú vidieť
Táto stupnica nám pomáha vyberať si miesta na pozorovanie. Mesiac a niektoré jasné súhvezdia sú vidieť aj v meste. Mne na pozorovanie Jupitera a Saturnu teleskopom bohato postačil aj dvor domu na okraji mesta. Obecne nemám skúsenosti s pozorovaním teleskopom v mestských oblastiach, ale myslím že pre potešenie sa dajú dosiahnuť slušné výsledky aj tam. V zásade však platí, že keď chcete zo svojho pozorovania vyťažiť maximum, nájdite si tmavé miesto a počkajte cca 30 minút, než si vaše oči zvyknú, čím bude opona nočného divadla viac a viac dvihnutá. Pochopiteľne budete potrebovať svetlo na orientáciu/postavenie teleskopu a mnoho ďalších vecí. V takýchto prípadoch sa používa červené svetlo, ktoré toľko neťahá oči a nie je potrebné si po ňom opätovne zvykať na tmu. Pozor na mobilný telefón, ktorý celý proces zvykania si anuluje. Ďalej neodporúčam pozorovanie zo striech budov či cez sklo. Na streche budovy dochádza k zvlneniu obrazu v teleskope alebo ďalekohľade v dôsledku stúpajúceho teplého vzduchu z betónu budovy. Okno zasa skresľuje videný obraz čo neposkytuje maximálny zážitok. Ten dosiahnete, keď budete pri vyberaní miesta na pozorovanie treba postupovať opatrne. Ako keď si vyberáte miesta v kine - chcete mať čo najlepší výhľad. Rozdiel je, že pre nebeské divadlo nie sú miesta obsadené. No zo začiatku je lepšie pozorovať v blízkosti domu a až časom po nabraní skúseností sa posunúť ďalej. Napríklad keď časom prejdeme k pozorovaniu tzv. deep sky objektov (objekty mimo slnečnej sústavy), bude dostačujúca tma absolútnou povinnosťou.
Kedy?
“Astronómovia, podobne ako zlodeji a jazzoví muzikanti najlepšie pracujú v noci.” - Miles Kington
Už z tohto citátu a z predošlej časti textu je jasné, že najviac toho uvidíme, v čo najväčšej tme, ktorú nám poskytuje noc. To však neznamená, že sa nedá pozorovať cez deň. Keď sa neviete dočkať noci, tak nezúfajte, niektoré objekty sa dajú pozorovať aj cez deň. Poslúžia ako také menšie predjedlo k tomu čo príde po súmraku. Najjasnejším objektom po Slnku býva Venuša. Voľným okom je viditeľná ako veľmi jasná bodka na oblohe. Ďalším objektom vhodným na denné pozorovanie je, samozrejme, náš Mesiac, ktorý je v určitých obdobiach pozorovateľný aj cez deň. Samozrejme výsledky nebudú také dobré ako v noci, ale stačí to na dobré pozorovanie jeho kráterov.
Náš Mesiac je to najlepšie čo môže začiatočník pozorovať, ale úžas v ňom nájde aj ten, kto už ho videl 100-krát. Mnohí by si povedali, že najlepšie je mesiac pozorovateľný, keď je vo fáze splnu. Je to pravda, ale zároveň nie. Počas splnu je Mesiac kompletne osvetlený Slnkom (je osvetlený celý nám viditeľný povrch, je taký jasný, že môže dokonca byť taký malý “svetelný znečisťovateľ,” ktorý môže pokaziť pozorovanie ostatných objektov). Pri jeho pozorovaní to je na jednu stranu výhoda, lebo môžete naraz pozorovať všetko, čo nám ponúka. Na druhú stranu to je nevýhoda, keďže svetelné lúče naň dopadajú priamo, čo minimalizuje detaily jeho povrchu. Nie je nič krajšie než keď tieň tiahnúci sa jeho povrchom postupne zakrýva všetky krátery, no predtým než ich zakryje odhalí ich skutočnú hĺbku a detail, ktorý skrývajú. Keď na Mesiac dopadá svetlo nepriamo, tak jeho krátery vrhajú nádherné tiene a jeho povrch nie je tak presvetlený, čo je ďalšia nevýhoda splnu. Bez mesačného filtra pri pozorovaní teleskopom je Mesiac veľmi nepríjemný pre oči. Po čase je navzdory jeho kráse ťažké sa na neho pozerať. Po dlhšom pozorovaní môže dôjsť k bolesti očí a vy sa rozhodujete, či trocha tej bolesti ešte podstúpiť aspoň kvôli jednému pohľadu (to však neodporúčam, Mesiac, napriek svojej výraznosti, nie je jediná vec na nočnej oblohe). Keď vás omrzí farba Mesiaca, vždy si môžete počkať na jeho zatmenie. Nastáva vtedy, keď sa Zem dostane presne medzi Slnko a Mesiac, čím na neho vrhá svoj tieň. Slnečné lúče sa vtedy v zemskej atmosfére lámu, čo “zafarbí” Mesiac na oranžovo. Najbližšie k takémuto úkazu príde 25. marca 2024. Na zhrnutie, Mesiac je najjednoduchšia vec na pozorovanie, môžete si ho užiť vždy keď je vidieť, ale najlepší detail uvidíte na danej časti Mesiaca, keď sa nachádza na rozhraní svetla a tieňa. Vďaka svojej jasnosti je viditeľný v podstate všade a akokoľvek. Odporúčam sledovať fázy a polohu Mesiaca, aby ste zakaždým vedeli čo čakať, lebo niekedy vám množstvo odrazeného svetla od nášho jediného prirodzeného satelitu, môže zakryť hviezdy, ktoré chcete pozorovať.
Hviezdy a súhvezdia v sebe skrývajú množstvo príbehov, pritom si to ani neuvedomujeme. Začnime tým, že všetci sme boli stvorení v hviezdach - prvky z ktorých sa skladáme vznikli jadrovou fúziou v hviezdach ranného vesmíru. Kedy ich môžeme pozorovať? Hviezdy sa na oblohe začnú objavovať až pri súmraku. Tie najjasnejšie sa objavujú ešte pred západom Slnka. Slnko je vlastne tiež hviezda, no to sa naopak dá pozorovať len cez deň a hlavne s ochrannými pomôckami na oči! Preto to patrí k tým zložitejším pozorovaniam, ale dúfam že aj to sa mi niekedy podarí a budem sa s vami môcť o tom podeliť. Teraz sa zameriame na ostatné hviezdy. Po západe platí, že čím väčšia tma je, tým viac ich na oblohe môžeme vidieť. Ľudia ich usporiadali do obrazcov, tzv. súhvezdí. Najlepší pocit je, keď si na internete alebo v knihe pozriete nejaké súhvezdie, a potom sa vydáte v noci von a viete ho na oblohe rozoznať. Súhvezdia taktiež slúžia aj na orientáciu. V tých stovkách svetelných bodov je ťažké rozoznať čo z toho je Saturn alebo hmlovina. Znalosť a viditeľnosť hviezd tvorí základ pre pozorovanie menej jasných objektov ťažších na nájdenie. Rotácia Zeme spôsobuje, že sa nám hviezdy na oblohe počas celej noci hýbu(vychádzajú na východe a hýbu sa smerom na západ). Niektoré pochopiteľne nie sú na oblohe celú noc. Tie, ktoré sú vidieť neustále počas noci, nazývame cirkumpolárne. Sú to hviezdy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Polárky (severný terestriálny pól). S východom Slnka to je presne naopak ako so západom - hviezdy začnú pomaly miznúť. Koľko asi planét podobnej tej našej obieha okolo všetkých týchto hviezd?
Planéty slnečnej sústavy pravidelne figurujú na oblohe, no maskujú sa ako hviezdy (človek bez znalostí v astronómii by povedal, že napríklad Jupiter je hviezda, lebo voľným okom sa zdá byť rovnakou svetlou bodkou ako všetky ostatné). Niektoré jasné planéty sú vidieť ešte pred západom Slnka. No najlepšie sa aj tak pozorujú v noci. Keďže všetky planéty slnečnej sústavy ležia v jednej rovine, pohybujú sa zhruba všetky po jednej dráhe. Ako ju nájsť? Je to približne tá istá dráha, ktorú prejde Slnko cez deň! Aké jednoduché. Dôsledkom obiehania okolo Slnka sa náš výhľad na planéty mení, a preto ich je výhodnejšie pozorovať v určité obdobie. Merkúr a Venuša, ktoré obiehajú Slnko na bližších orbitách ako Zem (vnútorné planéty), sú najlepšie pozorovateľné, keď sú v najväčšej západnej alebo východnej elongácii (elongácia je uhol medzi planétou a Slnkom pri pozorovaní zo Zeme, čím je väčší, tým ďalej je pre nás planéta od Slnka). Počas najväčšej východnej elongácie je planéta pozorovateľná po západe Slnka. Naopak najväčšia západná elongácia = pred východom Slnka. Vonkajšie planéty, menovite Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún, sú najlepšie pozorovateľné, keď sú v tzv. opozícii (opozícia je vzájomná poloha dvoch telies vzhľadom na Zem, keď je Zem presne medzi Slnkom a planétou, vtedy je planéta v opozícii). Ešte existuje konjunkcia, ale vtedy sa nedajú planéty pozorovať, keďže ležia presne pred Slnkom (len v prípade vnútorných planét) alebo priamo za ním (prípad všetkých planét). Takže na zhrnutie: vnútorné planéty najlepšie pozorujeme, keď sú na oblohe najďalej od Slnka (elongácia). Vonkajšie planéty zas pozorujeme, keď sa Zem nachádza na jednej priamke so Slnkom a danou planétou (opozícia).
Existujú bohužiaľ aj faktory, ktoré nevieme veľmi ovplyvniť. Ten najhorší je zlé počasie. To dokáže úplne pokaziť alebo dokonca znemožniť náš hviezdny výhľad. Pri daždi sa vôbec nedá pozorovať z dôvodu oblačnosti a rizika poškodenia vybavenia. Pri úplne zamračenej oblohe bez dažďa sa tiež nedá nič vidieť. Niekedy je čiastočná oblačnosť, pri ktorej sa nám niekedy ujde kúsok z oblohy, ale treba byť na pozore pred prichádzajúcimi mrakmi. Čo je najhoršie je to, že najlepšie vesmírne divadlá sa odohrávajú v zimných mesiacoch. Vtedy je prevažne zamračené. Keď príde tlaková výš, tak sa vyjasní, no za cenu teploty, keďže vtedy sú najväčšie mrazy. Odporúčam preto sa vybaviť vrstvami oblečenia. V lete je potrebné čakať do neskorých nočných hodín z dôvodu dlhých dní. Vďaka týmto prekážkam však máte potom radosť z každého jedného, hoc aj krátkeho pozorovania.
V tomto texte sa objavili tipy na vyťaženie maxima z astronómie, ale samozrejme si môžete užiť vesmír aj svojím vlastným spôsobom, bez využitia týchto rád. Dôležité je objavovať a skúšať, ako to robili otcovia astronómie kedysi.
