Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Roky rýchlo bežia, už dávno nie som malá.
Preč sú staré časy, keď detské sny som mala.
Vyrástla som, z dievčaťa je žena.
Občas milá, občas naježená.
Slnko príliš praží, u mňa dujú vetry.
Život má byť sladký, ja však cukrom šetrím.
Nie som besná fúria, čo sa rada háda.
Keď sa ľady lámu, roztrhám aj hada.
Do ohňa však ruku dám,
že som z rodu zlatých dám.
Som zložitá. Nepozná ma veru nik!
Teší ma, som jedna z tisíc Veroník.