Cukor

Stratená na rannej ceste

v povedomom rodnom meste.

Nepoznáva tváre ľudí,

známym smerom presne blúdi.

Stráca cieľ a už aj zmysel

pre humor, čo občas prišiel,

pre rodinu, čo mať mala,

no v kabelkách postrácala.

Stratená na dennej káve,

v cudzej hudbe v tichej vrave.

Sype cukor na kraj stola,

sladkú správu, že tu bola.