Európa sa ocitla v bezprecedentnej situácií. Po pandémií COVID-19 a vojne na Ukrajine sa Európa dostala do energetickej krízy, ktorá bezprostredne zasahuje (a ešte len zasiahne) do života každého obyvateľa starého kontinentu. Pre tak komplexnú problematiku akou energetika bez pochyby je, neexistuje jedno riešenie, ale musí zahŕňať komplexné riešenia či už na úrovni Európskej únie alebo na úrovni jednotlivých členských štátov. V nasledujúcom texte sa pokúsim predostrieť pár úvah, ktoré by mohli Európskej únii pomôcť v boji proti energetickej kríze.
LNG a Nórska spása?
Na úvod je dôležité povedať, že energetická kríza v Európe má dva hlavné rozmery, a to z hľadiska času. V krátkodobom horizonte je dôležité na najbližšiu zimu (vykurovaciu sezónu) zabezpečiť dodávky plynu, kedže 100%-né odtrhnutie od plynu nie je v najbližších mesiacoch možné ani na papieri. Preto cesta importu LNG má určite svoje opodstatnenie a pomáha Európe zabezpečovať svoje energetické požiadavky. Výhodou importovania LNG pre Európsku úniu je, že únia má už teraz dosť veľké kapacity na import LNG, na to aby dokázala zabezpečiť okolo 40% dopytu po plyne. Značnú nevýhodu má Európska únia v tom, že každý členský štát si nakupuje LNG samostatne. V situácií v akej sme dnes, je dôležitá solidarita v rámci únie, a preto si myslím, že riešenia na úrovni Európskej únie majú o dosť väčšiu šancu na úspech, ako keby si každý členský štát bude robiť vlastné opatrenia. Preto môj základný návrh spočíva v možnosti spoločného nákupu nerastných surovín a to najmä plynu. Spoločný nákup surovín by pomáhal tlačiť dole cenu týchto surovín, tým že by zabezpečoval lepšiu vyjednávaciu pozíciu pre úniu. Európska únia by sa mala zaoberať možnosťou zriadenia spoločného “fondu” na nákup komodít, ktoré únia potrebuje. Táto myšlienka by spočívala v tom, že členské štáty by proporcionálne podľa spotreby prispievali do spoločného fondu na nákup týchto surovín, ktorá by sa následne predávali konzumentom týchto surovín prostredníctvom tohto fondu za jednotnú cenu. Týmto spôsobom by nielen že únia mohla vyjednávať lepšie ceny, ale zabezpečila by aj jednotnú nákupnú cenu pre vnútorný trh v únií, čo by ďalej pomáhalo konkurencieschopnosti európskych spoločností. Do budúcnosti by sa tento mechanizmus dal ďalej využiť ako spôsob znižovania závislosti únie na nerastných surovinách, a to napríklad tým, že by sa pre každú krajinu v rámci fondu stanovila benchmarkova úroveň a pri dopyte nad túto úroveň by členský štát musel prispievať do fondu “pokuty”, ktoré by sa zase mohli použiť na kompenzáciu členských štátov, ktorých dopyt nedosahuje túto úroveň alebo na financovanie zelených projektov. V krátkodobom horizonte by prechod na takýto spôsob nákupu surovín (najmä LNG) by podľa môjho názoru pomohol zastabilizovať ceny energií aspoň na najbližšie obdobie. Z dlhodobého hľadiska sú pre úspešnosť takéhoto spôsobu spoločného nákupu surovín dôležité, najmä investície do kapacít na import a zásobovanie LNG a dlhodobé kontrakty so spoľahlivými partnermi akými sú napríklad Nórsko. Z politického hľadiska by potom bolo možné aj naďalej využívať tento spôsob nákupu energo surovín ako metódu politického sankcionovania nespoľahlivých (a nedemokratických?) partnerov, tým že by napríklad Ruská federácia bola zaradená na zoznam nespoľahlivých partnerov a nákup nimi produkovaných energo nosičov by bol vnímaný ako posledná možnosť pre zabezpečenie týchto surovín (nórsky plyn > ruský plyn).
Sme v tom spolu (?)
V krátkodobom horizonte je ale potrebné zabezpečiť solidaritu. Solidaritu v tom, že členské štáty musia medzi seba rozdeliť “krvácanie”, a to nie len z dôvodu, že sme zjednotení v rozmanitosti, ale aj z vážnych ekonomických dôvodov. Spoločná mena a spoločný trh neodvratne znamená jedno: spoločnú ekonomiku, čo znamená spoločnú zodpovednosť. Aj keď nie som fanúšik toho, keď štát alebo iné inštitúcie zasahujú do voľného trhu, v tomto prípade mám za to, že únia ako celok by sa mala pozrieť na možnosť kompenzovania štátov v závislosti od ich závislosti na plyne. Takýto fiškálny nástroj sa samozrejme nedá vymyslieť za noc a už vôbec sa nedá opísať v pár vetách, ale verím že keď Európska únia dokáže vymýšľať (a nájsť financovanie na) fiškálne stimuly pre projekty ako napríklad NextGeneration EU, tak určite je možné nájsť spôsob financovania na tieto krízové opatrenia. Jedna z možností ako takýto fiškálny nástroj financovať by mohla byť už navrhovaná daň z nadmerného zisku producentov elektrickej energie. Výhoda takejto dane, ak by bola dobre navrhnutá by bola enormná oproti jej potencionálnemu zásahu do trhu. Spomínaná daň by mala byť namierená len na zisk (teda nie obrat), a mala by sa vyberať až nad istú úroveň návratnosti kapitálu. Týmto spôsobom by sme nezmenili súčasný systém určovania cien energie, neodradili investorov do zelených energo producentov a v neposlednom rade by sme mohli financovať kompenzácie pre spotrebiteľov. Taktiež takýto mechanizmus považujem za racionálny, na rozdiel od nezmyslov akými sú zastropovanie cien energií, ktoré v konečnom dôsledku neriešia pre spotrebiteľa nič, len krivia trh a musia byť financované z iných zdrojov. Je pravda, že daň z nadmerného zisku výrobcov elektriny by mala minimálny dopad na cenu plynu, ale pre domácnosti, ktoré využívajú na kúrenie priamo plyn, by to mohlo mať v konečnom dôsledku opačný dopad, keby sa únia vydá cestou ako napríklad Španielsko, ktoré zastropovalo ceny plynu pre domácnosti, čo viedlo k historickému nárastu spotreby plynu (čím sa Španielsko stalo jedným z najväčších dovozcov ruského LNG).
Zelená čím skôr!
Táto kríza má potenciál slúžiť ako odrazový mostík a opäť naštartovať financovanie (či už granty alebo pôžičky alebo daňové prázdniny) pre zelených producentov energie. Najlepšia možnosť pre Európsku úniu ako sa dostať z krízy (a predchádzať novým) je cielené financovanie projektov na zníženie závislosti od dovážaných surovín. Solárne panely alebo geotermálne elektrárne nám už nikto nikdy nevezme a tieto investované peniaze pomôžu stimulovať ekonomiku bez nutnosti znižovania úrokových sadzieb (pri ponechaní súčasneho mechanizmu určovania cien elektrickej energie a nie príliš drastickým zdaňovaním nadmerných ziskov v systéme ostane dosť peňazí, aby zelení producenti mohli financovať nové projekty aj pri rastúcich úrokoch). Asi 25% dopytu po plyne tvorí výroba elektrickej energie. Čím skôr prejdeme na zelené zdroj, tým menej plynu musíme dovážať, čo znamená vyššiu sebestačnosť, nižšiu cenu a ekologickosť.
Nie len ponuka ale aj dopyt.
Na druhej strane je potrebné znižovať dopyt po energiách a nerastných surovinách. Bez zníženia dopytu žiadne riešenie nedosiahne dostatočnú efektivitu. Spoločné a záväzné ciele pre znižovanie dopytu po energiách umožnia členským štátom efektívnejšie využívať energiu a tiež môžu pomôcť dosahovať ciele zelenej tranzície v Európskej únii. Preto by som sa na úrovni členských štátov v koordinácií s Európskou úniou a využitím eurofondov riešil štyri základné piliere pre znižovanie dopytu:
1. Energetická efektivita nehnuteľností (financovanie a podpora zateplovania a energetické štandardy pre nehnuteľnosti)
2. Obmedzenie predaja až úplný zákaz používania iných svietidiel ako sú LED svietidlá (podporné projekty, ako napríklad granty na výmenu svietidiel na zrýchlenie prechodu na LED a povinnosť štátnych inštitúcií prejsť na LED svietidlá čím skôr)
3. Podpora inštalácií tepelných čerpadiel (dôraz na nehnuteľnosti s centrálnym vykurovaním a nízkou energetickou efektivitou) (Tu existuje aj možnosť sociálne orientovaného financovania, kde by sa pre najslabšie sociálne vrstvy išlo cestou až do 100% podpory na inštaláciu tepelného čerpadla.) (Toto riešenie pokladám za najdôležitejšie na strane dopytu, pretože má potenciál až do 75% úspory- 1KWh elektriny dokáže vyprodukovať až 4KWh tepla)
4. Podpora nízko energetických domácnosti (Vytvoriť systém odmeňovania domácnosti, ktoré používajú menej energie ako stanovený benchmark a naopak "sankcionovať" nadmernú spotrebu).
Vzhľadom na obmedzený rozsah tohto textu je veľmi ťažké ponúknuť hlbokú analýzu a ponúknuť skutočne komplexné riešenia, ale verím, že sa mi podarilo aspoň načrtnúť smer, ktorým si myslím, že by sa Európska únia mala uberať. Tieto kroky musia byť spoločné a koordinované, aby sa zabezpečila ich efektivita. Verím, že momentálne nie je v záujme ani jedného členského štátu (ani Maďarska) oponovať spoločnému riešeniu energetickej krízy, a preto verím, že sa nájde politická vôľa urobiť zásadné spoločné kroky. Osobne ma sklamal prístup Nemeckej vlády, ale verím, že ich myšlienka bola dobra a takýto “vlastný“ spôsob riešenia energetickej krízy bol len odpoveďou na neistotu, ktorá v danom momente nastala. Verím, že keď členské štáty dajú pomyselne hlavy dokopy, tak v blízkej dobe dokážeme spoločne pretransformovať Európu na kontinent, ktorý nebude už nikdy závislý od ruského plynu.
Peter Alexander Sokol
Zoznam použitých zdrojov:
https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/SPEECH_22_5389 https://www.energy.gov/energysaver/lighting-choices-save-you-money https://ec.europa.eu/info/energy-climate-change-environment/standards-tools-and-labels/products-labellingrules-and-requirements/energy-label-and-ecodesign/energy-efficient-products/lighting_en https://www.dw.com/en/heat-pump-energy-crisis-how-do-they-work-technology-what-are-they-climatecrisis-efficiency/a-62852353 https://www.dw.com/en/eu-leaders-to-discuss-europes-energy-crisis/a-63493893 https://www.dw.com/en/eu-presents-blueprint-for-tackling-soaring-energy-costs/a-63480816 https://theconstructor.org/building/energy-efficiency-building/562100/ https://energy.ec.europa.eu/topics/oil-gas-and-coal/liquefied-natural-gas_en https://www.reuters.com/business/energy/exclusive-norway-eyes-high-gas-output-until-2030-says-energyminister-2022-08-23/
