Nebo sa mračí má sivú tvár
Ulice sú smutné plné tmavých chvíľ
V kamenných tvárach nie je žiaden cit
Hľadám miesto, kam by som sa skryl
Niet už úniku, nemám už nič
Stále preklínam sivosť neba
Tápem v šere vrážam do ľudí
V dave šedých tvárí chcem vidieť Teba
Chcem vidieť Tvoju tvár v galérii tých tvárí
Chcem vidieť Tvoje telo v lese tých tiel
Chcem vidieť Teba pomôž mi nebáť sa
Toho čo bude, toho čo má prísť
Na brehu rieky stojím sám
Na hladine vody čudák menom Vietor
Ženie vlny proti smeru toku
Aby ich nakoniec do víru zmietol
A v diaľke v purpurovom opare
Pomaly sa stráca parník posledný
Odchádza minulosť čo príde po nej
Príď ty a buď so mnou do konca dní
Chcem vidieť Tvoju tvár v galérii tých tvárí
Chcem vidieť Tvoje telo v lese tých tiel
Chcem vidieť Teba, pomôž mi nebáť sa
Toho čo bude, toho čo má prísť
Písmo:
A-
|
A+
