Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)
posledné dejstvo farby
na premlčaných koncoch
cítiš zvyšky zimných puklín
a noc uprostred tohto miesta
oddáva sa ti neónmi
opadané polia opadanej zeme
tma klíči dovnútra
priznáš sa okrajom svetla: neverím
pokožke pouličných dám
za premenami tejto noci
miesto bezbrehé miesto plnosti
a vratké čierne sady
predsa sú pevné
a mäkké brušká za jeseňou
bez listov je padanie prázdne
ako nepokoj pod posteľou
budem v tebe rásť
a ona nedýcha
