ohľadom vývoja technológií, ekonómie a politickej situácie vo svete, či len napríklad na typnutie času smrti bin Ládina. Obsahuje stávky typu : Do roka 2029 neprejde žiaden umelý stroj Turingovým testom na umelú inteligenciu, či predpoveď, že v roku 2150 bude žiť aspoň jeden človek ktorý žil aj v roku 2000.
Najviac ma však zaujala predpoveď, ktorá pre mňa znamenala (ne)zavedenie nového pojmu : umelé vedomie. Autorka v nej tvrdí, že do roku 2050 nevznikne umelá inteligencia, ktorá by mala skutočné vedomie. Prejdenie stroja Turingovým testom podľa nej nie je dôkazom vedomia. Tvrdí, že vedomie nie je informačný proces a nikdy nebude simulované alebo syntetizované informačným procesom. Vedomie podľa nej môže byť zistené iba samotným subjektom merania.
Súhlasím s tým, že dokázať si existenciu vedomia môže iba jeho vlastník. Nikto nikdy nedokáže nikomu inému, že má vedomie. I v prípade prepojenia myslí. Všetky vnemy sú dôkazom jediného – existencie pozorovateľa, nie objektívnych javov mimo pozorovateľa, ktoré (údajne) vnemy vyvolali. Na popis takéhoto modelu vnímania reality sa hodí štatistika. Že existuje autorka spomínanej predpovede je napr. pravdepodobné na 80%. To, že existuje notebook na ktorom píšem tento článok je pravdepodobné na povedzme 99.9%. Avšak to, že existujem JA, má už pravdepodobnostnú hodnotu 100% - cogito, ergo sum.
Preto si myslím, že tvrdiť, že umelá inteligencia po prejdení Turingovým testom nebude mať vedomie, je to isté, ako tvrdiť, že ostatní ľudia nemajú vedomie. Na žiadnej pozorovateľnej úrovni pokusu totiž nebude badať rozdiel medzi reakciami človeka a umelej inteligencie. A tak, ako v prípade ľudí, nikto nikdy nedosiahne vedenie, či ten stroj má vedomie alebo nie.
