Tento článok je mojím komentárom k práci hokejového zväzu novinárov, zameriavam sa hlavne na informovanie o krokoch SZĽH (Slovenský zväz ľadového hokeja) ku športovým a morálnym vzorom z KHL a súvisiace veci. SZĽH minulý týždeň nezakázal hráčom z KHL reprezentovať.
Tento článok sa nevyjadruje k samotnému nezákazu, svoj postoj a svoje dôvody som vysvetlil v otvorenom liste z 2. septembra (viac ako 16-tisíc prečítaní, poslaný aj emailom na SZĽH – žiadna odpoveď neprišla) a nechcem sa opakovať.
Ciele SZĽH
SZĽH má ako cieľ rozvoj hokeja na Slovensku a má aj cieľ, aby verejnosť hokej vnímala ako symbol „...úspechu, čestnosti a priateľstva.“
Svet, a novinári, ale nie sú ideálni a občas sa vyskytnú aj problémy, ktoré bránia SZĽH dosiahnuť svoje ušlachtilé ciele.
Problémom sa stala aj ruská vojna na Ukrajine, z pohľadu SZĽH aj pre účasť viacerých potenciálnych reprezentatov v KHL.
Tento problém však bolo možné vyriešiť alebo aspoň minimalizovať. Ale novinári to skazili. Poďme sa pozrieť ako.
Prevencia
Ideálny stav opísal Dominik Graňák. Slovenskí hráči by nemali ísť do KHL, a tak by žiaden problém nevznikol. Tento stav je v reálnom svete ťažko dosiahnuteľný, hráči nemajú žiadnu zákonnú prekážku, aby v KHL hrali a nie je možné im to zakázať. Je ale možné znížiť záujem hráčov o KHL, napríklad verejnou diskusiou, upozornením na riziko možného zákazu reprezentácie, vyjadrením nezáväzného osobného názoru hokejových legiend, osobným dohovorom s hráčmi a ich agentmi, hľadaním alternatív a podobne.
Jasný názor vyjadril Michal Handzuš, člen VV (Výkonný výbor) SZĽH „..išiel by som (z Ruska) preč. Aj takto by som podporil štát, ktorý bol napadnutý.“ Ale v tejto smere bol dosť osamotený.
Napríklad Rudolf Hrubý, ďalší člen VV, poskytol v máji rozhovor, kde sa vyjadroval aj ku KHL a dokázal nepoužiť slovo vojna a ani slovo Ukrajina. A to bol rozhovor v slovenských novinách a nie v ruských. To je divné, to určite skazil novinár pri prepise a autorizácii.
Predseda VV Miroslav Šatan pravdepodobne aj chcel poskytnúť vyhlásenie typu: „Samozrejme odsudzujem ruskú agresiu na Ukrajine, súcitím s Ukrajinou. Zároveň si uvedomujem, že niektorí slovenskí hokejisti hrajú v KHL z dôvodu, aby materiálne zabezpečili svoje rodiny. Tento dôvod chápem, ale osobne by som teraz v KHL/Rusku nehral a dovolím si ich upozorniť, že bezpečnostná, právna a finančná situácia v Rusku je nestabilná a existuje malé, ale reálne riziko, že sa nedostanú k svojím peniazom (napríklad z dôvodu sankcií na ruské banky a umelý kurz rubľa). Tiež to môže mať dopad na ich nomináciu na reprezentáciu. O tom ešte SZĽH bude rokovať, ale toto riziko tu existuje. Môžu sa na zväz kedykoľvek obrátiť, rád to s nimi prediskutujeme a podľa možností pomôžeme.“
Predpokladám, že aj preto prišiel v marci do relácie Pod lampou, ale Štefan Hríb sa ho na vojnu, ani na KHL nespýtal, tak sa k vyhláseniu nedostal. A to tam chudák Miro bol skoro 2 hodiny. Hanba Hríbovi!
Keď Miro neuspel pri Hríbovi, tak šiel v máji k Braňovi Závodskému. Ale ani ten sa ho na KHL ani na vojnu zase nespýtal. Hanba Závodskému!
Samozrejme, ešte existuje čisto teoretická možnosť, že Šatan zakázal novinárom pýtať sa ho na to alebo sa bál bez priamej otázky na to vyjadriť, aj keď dostal priestor v médiách. Ale to by on určite neurobil (pretože je to zbabelé, nečestné a nešportové). Alebo áno?
Nakoniec, ale Miro Šatan odvážne vystúpil a vyjadril sa, že dúfa, že sa nebude musieť vyjadriť (voľná citácia).
Výsledkom toho, že sa novinári Mira Šatana nepýtali je, že máme 7 hráčov v KHL. To je najviac hráčov z celej EÚ. Napríklad Česko ich má len 4, z toho 1 aj s ruským pasom, a to majú asi 10-krát viac registrovaných hráčov.
Hanba novinárom!
A o čom sa vlastne bavíme
Zväz sa ale minulý týždeň vyjadril k tomu, či hráči z KHL porušujú nejaké medzinárodné dohody alebo naše zákony. Tie neporušujú, ale takto otázka neznela.
Otázka znela, či hráči z KHL poškodzujú dobré meno slovenského hokeja.
Existujú Stanovy SZĽH a Štatút reprezentanta.
Stanovy majú 31 strán, časť IV sa venuje reprezentácii a napríklad podľa bodu 4.1.5. má byť reprezentant vzorom pre ostatných občanov SR. K tomu sa zväz nevyjadril.
Okrem toho existuje Štatút reprezentanta, ktorý má 5 strán (väčšinou povinností reprezentanta) a 5-krát obsahuje termín „dobré meno“. Takže to dobré meno je pre reprezentáciu asi fakt dôležité.
Či hokejisti z KHL porušujú podľa zväzu Štatút reprezentanta tiež neviem.
Predpokladám, že VV SZĽH vie o dokumentoch Stanovy SZĽH a Štatút reprezentanta (však ich sami spoluvytvárali a schvaľovali ). A tiež predpokladám, že sa o tom bavili, ale z nejakého dôvodu novinári nezverejnili názor VV SZĽH, či hráči v KHL ohrozujú dobré meno slovenského hokeja.
Hanba novinárom!
Tiež je teoreticky možné, že VV SZĽH sa otázkou dobrého mena ani nezaoberal prípadne sa zaoberal, ale neinformoval o tom. Ale to by určite neurobil. Alebo áno?
Počkáme a uvidíme
Tento problém sa nerieši iba na Slovensku. Zväz ale vyčkával na vyjadrenie ostatných zväzov, aj keď (možno pretože) problém bol na Slovensku najväčší. Počkáme a uvidíme nie je zlá taktika, počkáme, čo ostatní, a potom sa k nim pripojíme, aby sme netrhali partiu. A vždy sa môžeme obhájiť, že aj iní tak urobili.
A SZĽH čakal dlho, veľmi dlho, dokonca sa stihlo sa vyjadriť aj Francúzsko.
A po niekoľko mesačnom čakaní zväz rozhodol úplne opačne ako iné (kamarátske) zväzy. Takto taktika počkáme a uvidíme nefunguje.
Toto je skôr trucovanie malých detí na pieskovisku. Predstavte si, ako by to na Slovensku vyzeralo, keby sa takto choval ... no povedzme, napríklad minister financií.
Toto je opäť zlyhanie novinárov, mesiace sa na to zväzu nepýtali, aj keď pýtať sa je ich práca.
Hanba novinárom!
A teraz dokonca očierňujú Slovensko aj v zahraničí.
Komunikácia
Dobrá komunikácia je dôležitá. Znamená to, že zväz má komunikovať a svoje kroky vysvetľovať, pokiaľ by mohli vzbudiť nejaké pochybnosti.
Tj. v stanovisku som okrem iného okrem samotného rozhodnutia očakával aj odsúdenie ruskej vojny na Ukrajine s nejakým príkladom, ako sa SZĽH angažuje napríklad pre pomoc deťom, ktoré utiekli pred vojnou na Slovensko (napríklad zbierkou, odohratím charitatívneho zápasu, návštevou reprezentatov v humanitnom centre a podobne – niečo SZĽH za tých 6 mesiacov určite zorganizoval – alebo nie?), aby zmiernilo hnev fanúšikov, ktorí s rozhodnutím nesúhlasia.
Okrem iného má zväz aj komunikovať, odpovedať a vysvetľovať.
Zväz to určite urobil (alebo nie?), ale novinári o tom neinformovali.
Hanba novinárom!
Sponzori a dobré meno
So slovenským hokejom sú spájaní sponzori, ktorí platia veľkú časť rozpočtu slovenského hokeja a sponzori za to očakávajú poskytnutie pozitívnych emócii a spojenie s dobrým menom slovenského hokeja. Dobré meno je niečo pomerne abstraktné, ale pokiaľ očakávate, že sa musíte vyjadriť ku kontroverznej téme (v zmysle, veľká časť fanúšikov je za a veľká proti) a chcete si zachovať dobré meno, tak sa máte o tom dopredu so sponzormi poradiť. Ak sa hlavný partner verejne vyjadrí, že sa mu nepáči rozhodnutie, tak je to vážny problém a dobré meno je už poškodené.
Dnes už vieme aj zmerať znalosť aj vnímanie značky. Alebo napríklad to dobré meno. Samotný zväz s pár desiatkami zamestnancov na to ale pravdepodobne nemá skúsenosti ani kapacitu. Tu odporúčam spoluprácu s partnermi, sú to veľké firmy, ktoré na takéto veci maju tímy ľudí a radi by pomohli. Tiež by pomohli s komunikáciou.
Hanba novinárom!
Prajem vám pekný deň a hanba novinárom! A ja sprostý im ešte aj platím cez predplatné.
Hanba mi!
P.S. Zaznamenal som názor, že by SZĽH mohol nechať voľnú ruku pri nominácii hráčov z KHL na trénera Ramsaya. Craig Ramsay je sympatický a dobrý tréner, som rád, že trénuje slovenskú reprezentáciu. Ale je z Kanady, krajiny s inou históriu a nesusediacou s Ukrajinou. Považujem za alibistické hodiť takéto rozhodovanie na neho. Je to zodpovednosť VV SZĽH a nie jeho.
Poznámky k Štatútu reprezentanta: Štatút okrem iného napríklad zakazuje lajkovanie (bod 3.2b) na sociálnych sieťach v deň zápasu a počas reprezentačnej akcie sa má vyvarovať dopingu (bod 2.1d) (mimo reprezentačnej akcie nie je doping v Štatúte zakázaný). Nie som si istý, či reprezentant môže kritizovať SZĽH.
