Na mieste, kde stáli kedysi domy, sú dnes prevažne skládky odpadu.
Zvláštnou atmosférou na nás zapôsobí dnes už na Slovensku málo vídaný konský povoz, ktorý akoby nám chcel pripomenúť časy minulé.
Druhou cestou, „hlavnou triedou“ obce prichádzame ku kostolu sv. Vavrinca, pôvodne gotickému kostolu, ktorý ostal aj po likvidácii obce zachovaný a v posledných rokoch bol predovšetkým vďaka aktivitám bývalých občanov Horných Opatoviec zrekonštruovaný.
Vysokocenné vytráže okien sú však opäť do veľkej miery zničené vandalmi.
Bezprostredné okolie kostola je však udržiavané a roku 2009 pribudol dokonca pri ňom aj model dediny spred obdobia likvidácie.
Širšie okolie však pôsobí všeobecne depresívne. Od kostola sa dá pokračovať ešte kúsok na juh, kde vidno dve budovy. Z prvej z nich ostalo len torzo.
Keď prejdeme okolo nej, pozdravíme staršieho pána, ktorý sa tu prechádza – pýta sa, či sme odtiaľto – asi myslí skôr našich predkov. Sám tu totiž prežil veľkú časť svojho života, až kým bol donútený svoje rodisko opustiť. Momentálne býva v Kremnici a chodí sem pomerne často – zaspomínať si. Ukazuje nám, kde stál jeho dom. Teraz je tu skládka odpadu, nad ktorou krúžia hladné havrany.
Zrúcanina, okolo ktorej sme prešli, bol vraj architektonicky významný kultúrny dom, starší od toho v nedaľekom Žiari nad Hronom. Posledná stavba, ktorá tu ostala, je budova bývalej školy – starý nápis nad bývalým vchodom nám to potvrdzuje.
Momentálne spoza plotu pri dome, ktorý vraj slúži stolárom, šteká pes.
Aby sme sa dostali k zachovanému cintorínu, resp. epitafným doskám, musíme prejsť cez hlavnú cestu spájajúcu Žarnovicu so Žiarom. Desiatky krížov s pozadím majestátnych komínov smrtiacej hlinikárne v nás vzbudzujú zvláštny pocit...
