Tvoja cesta je dlhšia než obyčajná dovolenka. Ako dlho si už na cestách?
Začala som vo februári - letela som z malajzského Kuala Lumpur do Los Angeles a strávila som takmer mesiac v Spojených štátoch - hlavne v New Yorku a Kalifornii, odkiaľ som letela do Nemecka. Pokračovala som do Holandska, v Haagu som oslávila iránsky nový rok i svoje narodeniny (ktoré sú v ten istý deň) s kamarátmi a couchsurfermi. Potom som stopovala do Belgicka a odtiaľ späť do Nemecka. Z Berlína som pokračovala do Prahy a opäť som skúšala šťastie pri stopovaní - najskôr do Viedne - bez väčších problémov - a potom do Salzburgu. Toto stopovanie však už úspešné nebolo, tak som sa náhle rozhodla pre vlak do Budapešti. Odtiaľ som už prišla rovno do Bratislavy.
Bola tvojim cieľom len cesta sama, alebo aj niečo iné?
Moje americké víza boli vlastne služobnými vízami kvôli účasti na jednej konferencii, tá však mojím záujmom nebola. Chcela som len cestovať a spoznať krajinu. Táto cesta bola pre mňa snom už od detstva - mojím snom bolo a stále je precestovať celý svet, hlavne Spojené štáty.
Je všeobecne známe, že politický vzťah medzi Iránom a USA nie je najlepší. Myslím, že v medziľudských vzťahoch to neplatí, však?
Skutočne nie, ľudia sú priateľskí a nezaujíma ich odkiaľ pochádzate, ale kým ste.
Aké ťažké bolo pre teba vybaviť víza - 1.USA, 2. EÚ?
V prípade víz do USA som čakala náročnejší proces, ale mala som vcelku šťastie. Najskôr som musela vyplniť asi 10 strán online formuláru a kvôli množstvu otázok mi to zobralo týždeň. Niektoré boli vskutku blbé - napríklad „Ste terorista/ka?", „Viete ako sa vyrába bomba?" Po vyplnení formulára si treba dohodnúť stretnutie s úradníkom a zaplatiť 140,- USD. Moje interview bolo našťastie relatívne bezproblémové, úradník bol milý a víza som dostala pomerne rýchlo - to ma šokovalo. V prípade víz do EÚ to bolo náročnejšie - vyžadujú viac dokumentov a povolení: pozývací list, odporúčanie univerzity, uzavreté poistenie, rezervované letenky a iné. Navyše chceli vedieť, čo idem robiť do USA a vyžadovali kópiu pozvánky na konferenciu.
V Bratislave si len na dva dni - ako na teba pôsobí?
Zatiaľ som toho veľa nevidela, ale prostredie sa mi celkovo páči. Cítim sa tu fajn, nie ako cudzinec, a to aj vďaka priateľským ľuďom.
Pochádzaš z mesta Yazd, ktoré patrí medzi moje obľúbené. Okrem iného je známe tým, že v ňom a v jeho okolí žije početná skupina zoroastriánov - vyznávačov pôvodného perzského náboženstva. Aké je ich súžitie s moslimami?
Kedže nie som zoroastrián, ťažko mi je súdiť, aké majú pocity, ale viem, že nie sú veľmi šťastní, keďže sa stali menšinou a kedysi tvorili väčšinu. A pokiaľ viem, väčšina z nich odchádza z Iránu hlavne do USA, a keďže nie sú moslimami, tak je pre nich oveľa ľahšie dostať víza.
Náboženstvo a zvyky sú v Iráne striktne diktované. Ja som mal pri svojej návšteve Iránu pocit, že väčšina mladých má výrazne liberálne a ireligiózne zmýšľanie. Aký je tvoj pohľad?
Rodíme sa moslimami, v školách i inde sme nútení praktizovať náboženské obrady, čo osobne nepokladám za normálne. Niet preto divu, že to má často úplne opačný efekt - väčšina mladých to začne jednoducho nenávidieť. A hoci celý svet kladie na Irán nálepku „moslimská krajina", podľa mňa ňou v skutočnosti nie je - praktizujúcich moslimov je v krajine menej než 30 %, hoci oficiálne čísla hovoria niečo úplne iné.
Ďakujem za rozhovor.
Aj ja ďakujem.
