jedno ráno som kámoške napísal sms: "co keby sme si dnes dali zavazok, ze sa budeme usmievat? ;-)". odpísala mi: ";-) plati, ja sa uz :)"
je fakt, že som v ten deň mal pár vráskavých chvíľ kedy som riešil závažné udalosti v práci, ktoré Malí princovia nechápu. ale keď sa mi podarilo spomenúť si na náš zaväzok, vždy som sa usmial ). potom som si pre istotu nechal tú smsku otvorenú a odvtedy som sa usmieval častejšie :)
v sobotu sme spolu volali a navrhla, že pokiaľ sa podarí chalanom v Kaktuse opraviť moju prednú vidlicu môžeme ísť v nedeľu bajk vyskúšať. a to mi rok sľubovala, že ma niekedy vezme na svoje lesné cestičky ,) no, pravdu povediac tri duše mi nestačili ;) fučal som jak parná lokomotíva za tým útlym stvorením.
teraz večer som si uvedomil jednu dôležitú skutočnosť. mohli sme ísť bajkovať každý sám, ale úprimne, bolo mi omnoho veselšieho ako keby som bol sám. náš usmievací záväzok, zdá sa má čarovnú moc. kúzlo spočíva v tomto jednoduchom princípe:
keď sa s niekým stretneme, takmer vždy keď sa usmeje jeden, usmeje sa aj druhý. čiže keď sa stretnú dvaja ľudia, smejeme sa minimálne dvakrát viac, ako keby sme boli sami. no nestojí za to stretávať sa a usmievať?
mám také podozrenie, že úsmev sa rád šíri ďalej ,)
