Cefalu je užasne miesto, ešte sme ani v ňom neboli a už som zastavil pri prvom výhľade a odfotil som ho. Cestovali sme cez 2 hodinky a obaja sme boli nadšení keď sme vošli do ruchu Cefalu. Waze nám ukázal, kde môžeme parkovať v centre. Zrazu sa začali uličky zužovať a okrem domácich začali pribúdať turisti, ktorí sa rovnako báli šoférovať úzkymi uličkami ako ja. Začal som cúvať a skoro som posunul aj citronovník. Ale moja manželka dokázala posunúť rukami kvetináč, v ktorom bol zasadený citrónovník. Ale nie rastlinka citrónovník, ale celý strom. Veľká vďaka. Japončík nás pomaly obišiel a podarilo sa mi zaparkovať na platenom parkovisku len pár metrov od centra. Parkovné tu bolo drahšie ako v iných mestách, ktoré sme navštívili. Tuším stálo 2eura/hod. Nevadí. Boli sme radi, že je strážené, lebo všetok svoj majetok, ktorý sme mali na Sicíliu bol v našom aute. Kufor bol priveľký aby sa vošiel do fiatky a tak sme museli sklopiť zadné sedadla a kufor bol v kufri auta a na zadných sedadlách.
Vrhli sme sa do víru veľkomesta, rozbehli sme sa priamo na horu La Rocca ku známemu chrámu Diany, ktorý je na kopci. V tom teple ale naša rýchlosť rapídne klesala a zrazu sme úplne zastali. Na to aby sme vyšľapali na kopec a pozreli sa na pár zrúcanín Dianinho chrámu musíme dať 8eur pre oboch. Pozreli sme na schody, ktoré vedú kamsi do neba a zhodnotili sme, že radšej si dáme poriadnu porciu zmrzliny.
Vybrali sme sa teda naspať do historickej časti mesta a zašli sme infocentra, kde nám 2 milé slečny ukázali pôvodný chodník Cefalú zo 13. storočia, ktorý bol priamo v budove. Potom sme sa na ich radu vybrali do Duomo di Cefalú na námestí Piazza del Duomo. Prešli sme pár kostolov a krásne uličky až sme prišli na pláž, kde sa kedysi domáci používali na prianie prádla. Viac ako chuť na kúpanie sme pociťovali hlad. Manželka našla cez tripadvisor pizzeriu, ktorá bola 4 najlepšie a že je blízko nás. Najedli sme sa a pokračovali po pobreží ďalej. Obdivovali sme domy, ktoré boli na pobreží. Úplne zasahovali do mora, ako keby boli súčasťou skaly na ktorých stáli.
Zrazu sme prechádzali okolo obchodu s názvom Gelateria. Obom nám bolo jasné čo to je. Zmrzlináreň, na ktorú sme sa tešili odkedy sme schádzali z La Rocca. Vošli sme a narazili sme na postaršieho pána, ktorý tam nikoho nemal a užíval si poludňajšiu siestu. Privítal nás úsmevom. Poprosili sme o ho pravú Cefalskú zmrzlinu. Povedal nám, že na Sicílii sa zmrzlina je zo žemli. Ostali sme prekvapení, ale jeho úsmev nás presvedčil a skúsili sme to. Ja som si vybral hneď, pistácia a čokoláda. U Katky nastal problém. Zmrzlinár mal asi 30 príchuti. Od nutelly, kittkat cez ovocné sorbety až po také, ktoré sme nikdy nevideli. Všetky zmrzliny naberal paličkou a tlačil do žemli. Ja som lízal len zmrzlinu, ale Katka sa vrhla hneď na žemľu. Zrazu vykríkla. To je výborne. Žemľa nebola obyčajná kaiserka, ale bol to typické talianske sladké pečivo, ktoré je jemné ako vianočka ale oveľa sladšie. Bolo naozaj výborne. Usadili sme sa na námestí pri Duomo di Cefalú a s chuťou sme jedli našu sladkú odmenu. Vedľa náš zastavil koč s koňmi a z koča vystúpila nevesta a ženích. Prišli sa fotiť ku kostolu. Bola to už asi 3 nevesta, ktorú sme videli na Sicílii. Zaujímavé bolo, že to bolo v stredu. Tej zmrzliny bolo toľko veľa, že sme ju nevládali zjesť a už sa nám celá žemľa rozmočila. Horko ťažko sme dojedli a umyli sme sa v najbližšej cukrárni. S nebíčkom v papuľke a plnými bruškami sme sa vybrali hľadať naše autíčko. Tentoraz sme si už pamätali, kde stojí. V Cefalú sme sa zdŕžali 3-4 hodinky. Stačilo to. Vyberali sme sa na naše nové ubytovanie Casa Torretta v Patti.
Zrazu sa diaľnica zmenila. Síce ešte stále bola na pilieroch, ale tie piliere boli vo výške 70 metrov a vlastne to bol most. Lepšie povedané most a tunel, most a tunel. V tejto časti ostrova boli diaľnice až umeleckým dielom a najlepšie bolo, že na ceste nebol nikto. Išli sme čo to naše autíčko dalo. Čiže 120km/hod.
Došli sme do mestečka Patti. Cez deň vyzeralo prázdne. Pred príchodom na ubytovanie sme ešte skočili do mora aby sme sa osviežili. Na pláži sme boli len my, otecko so synom, staršia pani, jeden párik a to je všetko. Ináč nikto. Voda bola teplá a pláž kamenistá. Zavolal som s predstihom na ubytovanie. Poučený z minulosti a chlapík nás už čakal. Ubytovali sme v kamennom sicílskom dome. Nikto okrem nás a domáceho tma nebol. Dom mál aj bazén tak sme od radosti poskákali do bazénu. Ešte som sa spýtal domáceho na reštaurácie a vybrali sme sa na nočný život. Zistili sme, že v Patti na nábreží nič nie je, kde by sme sa mohli nájsť. Skúsili sme preto miestnu diskotéku La Pineta, kde vraj dobré varia. Pár ľudí sedelo na terase a tak sme usúdili, že tam môže byť dobre. Sadli sme si. Mali sme výhľad na more a prišla k nám čašníčka. Vedela len taliansky a neskôr sme pochopili, že aj ruský. Bola to nejaká ruská aj podľa vzhľadu. Objednali sme si pizzu a ich domáce rozlievane víno. Pizza bola fajn, ale nebol to žiaden gurmánsky zážitok. Predpokladám, že aj kuchár bol asi z krajiny, kde je Putin neobmedzený vládca.
Vínko ma prekvapilo. Určite keď budete na Sicílii a ponúknu Vám nejakú fľašku vína alebo ich domáce, dajte si ich domáce. Vínka tu robia naozaj dobre. Po 2 pohárov som si sadol za volant a sústredený na cestu som náš v bezpečí priviezol na našu farmu. Všade bola tma a počuli sme len cikády. Sadli sme si na terasu s výhľadom na more a vychutnávali si krásu Sicílie, ktorá nás uchvátila od začiatku.
