Aké to bolo pred fejsbúkom? Spomínal som, ale lepšie je si pripomenúť skúsenosťou. Na FB som nebol pár mesiacov. Prečo?
Preto, lebo som vo svojej mysli spozoroval vírus. Prejavoval sa takto: "odfotím to a dám na fejsbúk", alebo "bla, bla, bla poskladám vetičku a dám na fejsbúk". Pozeranie na svet cez otázku "čo dám na fejsbúk" je hrozne obmedzené. Bráni mi to širšie vnímať, zavadzia to v mysli.
Za tou otázkou je túžba niečo svetu dávať, čo je dobre. Ale čo a ako chcem svetu dať? Čo tu po mne ostane? Vety a fotky na stene. Áno, pobaviť ľudí je super, ale takto mi to nestačí.
Moja tvorivosť si našla možnosť vyjadrenia, realizácie. Lenže v takejto forme? Krátke vety s krátkou životnosťou. Zväčša je to len predčasná ejakulácia tvorivosti.
Tak som sa rozhodol, že kým nevytvorím niečo poriadne, nebudem na FB prispievať. Ani sa rozptyľovať čumením na to. Inšpirácia pre mňa odtiaľ neprichádza (napriek nekonečnému množstvu "inšpiratívnych" príspevkov).
Nie je to zlý nástroj. Ale, ako aj iné činnosti uvoľnenia, odstraňovania napätia a prázdna, môže brániť dozrievaniu plodov ducha.
