Tak som sa zamiloval. Nechcel som. Chcel som iba dávať lásku. Nič viac. Dávať. Tak som to cítil, a bola vydatá. Chcel som jej dať dar, ktorý jej vysuší slzy a zohreje srdce. Aby si to zobrala a išla s tým ďalej. Tak som to mal. Chvíľu som sa v tom cítil silný a bolo to tak správne. No neodolal som ženskej nehe a príťažlivosti.
Jasné, nebolo to nepríjemné. Bolo to krásne. Ale, malo to veľké ale.
Zo začiatku som tú ženu, ktorá mi otvorila srdce, smeroval k jej mužovi. Toto malo byť len otvorenie a nie zmena partnerov. Vedel som, že to môžu zažívať spolu, že je to o tom, či v tom stave dokáže byť ona. Nebolo to o mne. Bol som len služobník, ktorý nič nechcel. Iba dať.
Asi to prísť muselo, aj keď to stále pokladám za svoju chybu a zídenie z mojej cesty. Čo chcem povedať je to, že som to vnímal, ako zradu mužstva.
Akoby som zrádzal všetkých mužov sveta. Žiadne akoby. Proste som ho zradil. Jej muža, muža v sebe, ju, aj moju vlastnú lásku v srdci.
Aj tak ďakujem.
