Či si ich ne/uvedomujeme, ignorujeme, utlmujeme, utekáme, alebo zaháňame silou. Alebo sa k nim staviame čelom s otvorenou mysľou a srdcom a plne prijímame aj pocity s tým súvisiace? (často neochota prijať bolesť)
Prijímať neznamená nič nerobiť a súhlasiť. Je to hlboké oboznámenie sa so situáciou, rozumové aj citové. Len "úvodným" prijatím vie človek situáciu obsiahnúť. Taktiež obsiahnúť svoj vlastný postoj a motivácie.(často citové, môžu sa vyskytnúť kompenzácie vlastných neduhov, atď... )
A na tomto hlbokom základe môžeme učiniť ďalšie zmyselné a vedomejšie kroky.






