„Myslíte si, že Mayovia, starí Egypťania a Číňania postavili svoje pyramídy len tak pre zábavu na týchto bodoch?“, prekrikoval sa najhlasnejšie Peter Conelly, jeden z najväčších zástancov Wanderbergovej teórie, „Určite to malo svoj význam, napríklad pri zasväcovaní kňazov do tajných mystérii, liečení chorých, alebo možno ako portál do iných dimenzií!“
„Hááá, to nemyslíš vážne, že portál do iných dimenzií! To sú len tvoje čisté fantasmagórie a so serióznou vedou nemá tvoja teória nič spoločné!“ rozčúlene vykrikoval Tom Preston, najväčší odporca profesora Wanderberga v prednáškovej sále.
„Počkajte chlapci, veď nechajte profesora, nech on sám povie na to svoj názor.“, okríkla oboch kohútov Linda Meyersová, študentka, ktorá bola v takýchto sporoch na prednáškach vždy akýmsi uzmierovacím prvkom. Prednášková sála zmĺkla a všetky oči sa spýtavo pozreli na profesora Wanderberga. Profesor bol vysoký, chudý a večne rozstrapatený čudák, ktorý sa nikdy neoženil a žil len pre svoju vedu – religionistiku starovekých národov. Hovorilo sa o ňom, že kvôli starým náboženským symbolom Sumerov, ktoré sa vydal skúmať do Iránu, sa pred tridsiatimi rokmi rozišiel aj so svojou jedinou životnou láskou, priateľkou z detstva. Dnes žil profesor sám v dvojizbovom byte neďaleko univerzity a viac času ako vo svojom byte trávil na katedre religionistiky pri skúmaní starovekých rukpisov.
„Hmm, neviem či ste počuli o teórii Ikosaedro-dodekaedrickej sústavy Zeme, takzvanej energetickej sieti našej planéty, ktorou je vedená bežne nevnímateľná energia, navonok sa prejavujúca istými magnetickými anomáliami.“ Začal svoju prednášku profesor. „O tejto energetickej sieti hovorili už pre niekoľkými desiatkami rokov ruskí vedci a vo svojich prácach sa o nej zmienil aj profesor Sanderson, ktorého dobre poznáte. Podľa tejto teórie energetická sieť obklopuje celú našu planétu, pričom vrcholy jednotlivých štvorcov siete sú od seba vzdialené aj stovky kilometrov. Keby bola táto sieť viditeľná ľudským okom, tak by sa bežnému človeku niekde v Texase zdala iba ako sústava rovnobežných línií. A práve na takýchto energetických líniách, alebo dračích žilách, ako ich nazývali v starovekej Číne, je založená aj Feng-Šuej, čínska náuka o prúdení energie čchi. Na priesečníkoch týchto línií alebo ak chcete na vrcholoch štvorcov tejto energetickej siete Zeme, postavili staroveké civilizácie svoje svätyne, ako je veľká pyramída v Gize, Stonehenge, alebo Mayská pyramída "El Castillo" v Chitzen Itza. Kňazi, druidi alebo šamani v týchto miestach vykonávali magické obrady za pomoci zemskej a kozmickej energie, ktoré sa v týchto bodoch stretávali. Dnes môžeme len hádať, čo všetko dokázali pomocou týchto energií.“ Profesor sa odmlčal a pozrel sa na hodinky na rukách. „Máme už iba 5 minút dámi a páni.“
„Pán profesor, ak je to všetko pravda, môžete mi vysvetliť, prečo sa v týchto miestach aj dnes neprejavujú tieto energie?“ spýtal sa s ironickým úškrnom Tom Preston.
„Dobrá otázka Tom“, odpovedal profesor nevšímajúc si jeho ironický úškrn. „Tieto stavby boli postavené pred tisíckami rokov a od tej doby sa zemské litosferické dosky posunuli možno aj o stovky metrov. Tie energetické body, vrcholy energetickej siete, sú v dnešnej dobe na iných miestach, ako v dobách Mayov a starovekých Egypťanov. A k prejaveniu energie je potrebné, aby na týchto miestach stáli akési kondenzátory energie, pyramídy, alebo kruhy kamenných blokov, ktoré by zemskú a kozmickú energiu dokázali znásobiť a pretransformovať na magické sily.“ V prednáškovej sále nastal šum ak vo včelom úli.
„Profesor, profesor!“, kričal Peter Conelly.“ A existujú v súčasnej dobe na Zemi miesta, kde sa tieto sily prejavujú aj bez pôsobenia takýchto kondenzátorov?“
„Ale áno, Peter. Určite ste počuli minimálne o dvoch takých miestach. Je nimi Bermudský trojuholník v Karibskej oblasti a Diablovo more v Indickom oceáne, kde boli zaznamenané početné magnetické anomálie a kde záhadne zmizlo niekoľko lodí a lietadiel.“ povedal profesor s víťazoslávnym úsmevom.
„Pán profesor, dala by sa dokázať táto vaša teória aj v praxi? Napríklad postavením nejakých kovových stĺpov a platní presne podľa plánu Stonehenge? Alebo vaša teória zapadne časom prachom ako množstvo iných pred ňou?“ ozval sa ironický hlas od dverí prednáškovej sály. Joe Wanderberg zdvihol hlavu a pozrel sa na vysokého ramenatého muža s úzkou opálenou tvárou a orlím zrakom, ktorý upieral na neho. Profesor Róbert Herbert bol presným opakom profesora Wanderberga. Kým Wanderberg sa viac venoval teoretickému výskumu, Róbert Herbert bol výskumníkom v teréne, ktorý priam zavrhoval teoretickú prácu ako niečo zbytočné. Aj v súkromnom živote boli obidvaja odlišný ako oheň a voda. Róbert Herbert bol nevyliečiteľný sukničkár, ktorý striedal jednu ženu za druhou a Joe Wanderberg žil ako pustovník, ktorý nikdy nepoznal lásku a objatie ženy.
„Ááá, profesor Herbert, má zrazu záujem aj o teóriu...“, snažil sa Wanderberg odraziť ironický útok na svoju osobu.“ Jasné, že by sa to dalo. Stačí prepočítať miesta energetických bodov podľa pohybov litosferických dosiek a mať nejaký kapitál na uskutočnenie takéhoto pokusu...“
„Hmmm, kapitál nie je problém zohnať. Poznám zopár bohatých sponzorov, ktorí by boli ochotní do toho ísť.“ Pozrel sa Róbert Herbert vyzývavo na profesora Wanderberga. V sále to priam vzrušením zahučalo. Všetci sa začali zrazu prekrikovať ako na jarmoku.
„Pán profesor, čo vy na to? Ako odpoviete na výzvu profesora Herberta?“ skríkol vzrušene Peter Conelly.
„Áno pán profesor, nezľaknete sa tej výzvy?“ spýtal sa posmešne Tom Preston. Profesor chvíľu mlčal a premietal si v hlave svoj minulý život. Naposledy bol v terénnom výskume pred tridsiatimi rokmi v Iráne a mal obavy, či to znovu zvládne. Ale nechcel ukázať svoju slabosť pred študentmi a svojím rivalom a tak prikývol.
„Tak dobre, môžeme si podať na to ruky. Idem do toho. Aj tak o týždeň končí letný semester a ja by som nemal cez leto čo robiť.“ Snažil sa o čo najľahší tón hlasu profesor Wanderberg. V tom momente ako to povedal, v sále prepuklo obrovské nadšenie. Študenti sa predbiehali v žiadostiach a ponukách, že aj oni chcú byť v chystanej vedeckej výprave. Profesor Wanderberg mal čo robiť, aby ich odbil. Na pomoc mu prišiel aj jeho vedecký rival profesor Herbert.
„Kľúúúd! Ticho študenti a sadnite si naspäť do svojich lavíc!“ skríkol a obrátil sa s úsmevom na Wanderberga.“ Tak vedecká výprava? A môžem sa aj ja pripojiť?“
„Vy sa musíte pripojiť pán profesor, lebo ste to všetko vyprovokoval!“ usmial sa aj Wanderberg. Po dlhých ťahaniciach sa nakoniec dohodli, že na vedeckú výpravu pôjdu okrem obidvoch profesorov aj Tom Preston, Peter Conelly a Linda Meyersová.
„Aby nám mal kto variť a prať!“ zasmial sa Tom. Linda na neho zazrela a uštedrila mu poriadny buchnát do chrbta. „ Somár!“ precedila cez zuby.
Po skončení prednášky sa všetci stretli v kabinete profesora Wanderberga, aby sa dohodli na podrobnostiach. Dohoda bola taká, že profesor Wanderberg urobí výpočty a stanoví miesto pokusu, profesor Herbert zoženie 50 000 dolárov na krytie všetkých výdavkov spojených s výpravou a študenti Tom, Peter a Linda pripravia materiál na stavbu kovového kondezátora.
„Fajn, stretneme sa tu o 10 dní. Dúfam, že všetci splníte, to čo sme si tu povedali.“ Pozrel na všetkých vyzývavo profesor Herbert.
„Jasné, pán profesor, o nás sa nemusíte strachovať.“ Povedal odhodlane Tom.“ Pán profesor Wanderberg, už si vás predstavujem ako Indiana Jonesa, konečne idete aj vy do terénu.“ Profesor Wanderberg zazrel na Toma a položartom mu povedal:
“Ak sa ja podobám na Harrisona Forda, tak to by si mal Tom čo najrýchlejšie zavolať Larrymu Kingovi, aby som stihol jeho večernú talkshow, lebo druhého Forda tam ešte nemali...“ všetci sa zasmiali a po podaní si rúk sa v dobrej nálade rozišli domov. Joe Wanderberg po ceste domov premýšľal, čo ich všetkých asi čaká, do čoho sa to vlastne pustili. V jednom si bol ale istý. Najväčšie dobrodružstvo jeho života sa práve začalo...
