Bolo to krásne a smutné zároveň - akoby som sa navždy lúčil s Anitkou Fákovou, Jožkom Markom a Jankom Mičovským. To, čo sme spolu prežili, je minulosť. Život nás rozdelil. Každý z rebelov má svoju vlastnú cestu. Knižka zachytáva to, čo sme ako kolegovia spolu zažili za uplynulé roky a "mumifikuje" nás. Ale ja nechcem byť nadosmrti vnímaný ako ten "... (vymazané cenzorom), čo buntošil proti politickému rabovaniu v štátnych lesoch".
Jediné, čo si z tejto kauzy chcem odniesť v svojom srdci, je vnútorné odhodlanie byť vždy na tej správnej strane barikády. Nikto a nič ma neohne a nepokriví. Mám vzor v osobe môjho bývalého kolegu Janka Mičovského. Človeka, v ktorom sa vzácne snúbi múdrosť, česť a odvaha. Touto cestou chcem kráčať po celý zvyšok svojho života.
Ak som príliš patetický, prepáčte.
