Komárňan, domestifikovaný v Banskej Bystrici. Milovník prírody a dobrého vína. Fanúšik rockovej hudby, bubnov, bežiek a Monthyho Pythona. Zoznam autorových rubrík: Banská Bystrica, Ľudia a lesy, Zbrane, Bubny a bubeníci, Súkromné, Nezaradené
Používanie munície, ktorá má mnohonásobne väčší účinok než je jej kaliber, zakázala medzinárodná konferencia v Haagu v roku 1899. Táto munícia nesie názov dum-dum. Inú, ale tiež mimoriadne účinnú muníciu máme v rukách momentálne my všetci, radoví voliči. Volá sa referendum-dum.
Folklórny festival Koliesko, sobota 7. august 2010, amfiteáter v Kokave nad Rimavicou. Po deviatich rokoch od svojho zániku sa na pódiu predstaví (takmer) pôvodná zostava kapely, ktorá sa do povedomia fanúšikov world music na Slovensku zapísala pod názvom Jej družina. Tento comeback je zároveň bodkou za existenciou tejto kapely, z ktorej sa odčlenila a sformovala dnes známa a obľúbená Družina, hrajúca svoj vlastný repertoár. Pôvodná speváčka Jej družiny Zuzka Mojžišová očakáva v blízkej budúcnosti narodenie druhého potomka a jej umelecké ambície (aspoň na čas) ustúpia materským povinnostiam.
Vo svojom blogu prinášam bedeker pre návštevníka Banskej Bystrice. Viac než na pamätihodnosti som sa zameral na to, čo obyvatelia mesta vnímajú ako miestny „folklór“, ako anomálie, čo k mestu akosi samozrejme patria. Aj keď, podľa môjho názoru, nemuseli by... Témy som zoradil podľa abecedy.
Nebudete mi veriť, ale včera (v sobotu 19. júna) som v Trenčíne na výstavisku stretol jedného dôchodcu. Tento muž bol kedysi idolom mnohých občanov Slovenska. Bol najpopulárnejším politikom, viedol najsilnejšiu politickú stranu, stál na čele vlády, má svoj podiel a) viny b) zásluh (škrtni, čo sa nehodí) na rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Po minulotýždňových parlamentných voľbách sa po ňom zľahla zem. Darmo po ňom novinári pátrali, akoby zmizol z povrchu zemského. A zrazu stál kúsok odo mňa, spolu s manželkou a nejakými dvomi príbuznými. Šedivý, zjavne unavený, zdal sa mi akoby prihrbený. Jeho charizma (ej, tú veru kedysi mal, bisťubohu!) sa kamsi vytratila. Kupoval v stánku paintballovú pušku. Asi pre niektorého vnuka.
Vážený pán minister, dovoľujem si Vás osloviť ako člen občianskej iniciatívy ĽUDIA PRE LESY. Čoskoro uplynie rok od chvíle, čo hŕstka zamestnancov, jedným z Vašich predchodcov eufemisticky označená ako „skupinka proti neporiadku", podala trestné oznámenie vo veci nehospodárneho nakladania s majetkom štátu. Naše podozrenie, hraničiace s istotou, že štátne lesy sú tunelované, sme spísali do 27 bodov. Dôsledkom trestného oznámenia bol pokyn premiéra Fica vymeniť vedenie štátneho podniku LESY SR. Ako sa ukázalo, presne v duchu príslovia „psy štekajú, karavána ide ďalej". Nič sa touto zmenou nevyriešilo. Všetci kompetentní, ktorí niesli a stále nesú zodpovednosť za riadenie štátneho podniku LESY SR, sa jej vehementne zbavili. Generálny riaditeľ, vedenie podniku, dozorná rada, ale i generálny riaditeľ Sekcie lesníckej na Ministerstve pôdohospodárstva SR alibisticky tvrdia, že kým má veci v rukách vyšetrovateľ, nemôžu a nechcú do ničoho zasahovať. Takže jediné, do čoho sa nebáli zasiahnuť, bola naša „skupinka proti neporiadku". Skončili sme na ulici.
Tak sa nám to podarilo! Pokrstili a uviedli sme do života kniku nášho priateľa Janka Mičovského Nežná zelená. Krstnými otcami boli Ladislav Chudík a Karol Vinš. Atmosféra v bratislavskom Atrfóre bola úžasná - dojatie a mrazenie v chrbte. Mal som husiu kožu ako lentilky. O deň neskôr sme vyparatili prezentáciu knižky v Banskej Bystrici, a to bol bol rovnako silný zážitok. I keď sme hrali na "domácom ihrisku". Banskobystričania zaplnili vestibul Stredoslovenskej galérie, šéfka bystrického Artfóra pani Juditka bola úžasná, Julko Burkovský exceloval, súznenie duší bolo dokonalé. Náš priateľ Milan Lichý povedal, že toto podujatie bolo "ostrovom pozitívnej deviácie" a "generátorom pozitívnej energie".
Poznámka pre tých, čo na hodinách chémie nedávali pozor: Lakmusový papierik je jednoduchá pomôcka na zisťovanie kyslosti, resp. zásaditosti. Je to vlastne pásik papiera, napustený látkou, vďaka ktorej pri ponorení do kvapaliny mení farbu: v kyslom prostredí sa sfarbuje na červeno, v zásaditom na modro. Dnes som bol prítomný pri pokuse na zisťovanie občianskej bdelosti. Konal sa na Námestí SNP v Bratislave. Zorganizovala ho Lucia Janovič a iniciatíva OZAD (Občania za aktívnu demokraciu) a dala mu názov „Vystavme vláde účet". Vzhľadom na biednu účasť verejnosti a médií som usúdil, že lakmusový papierik sa sfarbil na červeno: prostredie je kyslé, v spoločnosti chýbajú zásady.
Veľmi voľné pokračovanie diela sovietskeho spisovateľa Arkadija Gajdara. Dej vyrozprávaný autorom sa odohráva na Slovensku a na Morave koncom 20. storočia a nesie výrazné autobiografické črty. Hlavný hrdina, bubeník Julo, je členom rockandrollovej skupiny VZNCH (alegória: VDNCH - vystavka dastiženij narodnava chazjajstva).
Stretol som sa s priateľom. Navštívil som ho, aby som mu zablahoželal k meninám. Sedeli sme spolu uňho doma v obývačke, spolu s našimi manželkami, obklopení jeho džavotajúcimi deťmi (má ich tri). Pred desiatimi mesiacmi sme obaja patrili k skupinke, ktorá rebelovala proti donebavolajúcemu šafáreniu v štátnych lesoch. Udalosti uplynulých mesiacov rozdelili naše cesty. Ja som od januára nezamestnaný (pre "nadbytočnosť"), on sa rozhodol odísť z manažérskeho postu na generálnom riaditeľstve na pozíciu pestovateľa na lesnú správu v Bohom zabudnutej doline, kde líšky dávajú dobrú noc (alebo česť práci?).
Dovoľujem si ctenú verejnosť oboznámiť s živočíchom, ktorý sa vyskytuje v našich končinách. Spravidla je výskyt tohto biologického druhu pozorovaný v objektoch, označovaných ako „škola".
História výroby krátkych ručných zbraní na Slovensku nie je verejnosti príliš známa. Z rôznych dôvodov som sa začal vŕtať v historických i súčasných prameňoch a objavil som fakty, ktoré budú pre nezainteresovaných možno celkom zaujímavé. Aj preto som sa rozhodol napísať o tom pár riadkov.
Šesťdesiatku má dnes už hociktorý sopliak, poznamenal svojho času môj vtedy tuším osemdesiatročný, dnes už nebohý dedko. Bohužiaľ, nie každý sa tohto veku dožije. Osud to nedoprial jednému z najvýznamnejších rockových bubeníkov, Johnovi Bonhamovi. Zomrel v septembri 1980 ako tridsaťdvaročný. Doplatil na svoj úprimný, nefalšovane priateľský vzťah k alkoholu. Mňa osobne irituje, že na nedožitú Bonzovu šesťdesiatku si koncom mája 2008 nespomenul na Slovensku asi nikto. Tak som sa rozhodol napísať pár riadkov ja.
