Stručná história Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici

Písmo: A- | A+

Jediné vojenské gymnázium na území Slovenska pôsobilo v Banskej Bystrici v rozpätí rokov 1969 až 1996.

História školstva v Banskej Bystrici bola a je predmetom historických štúdií. Historik a vysokoškolský pedagóg profesor Pavol Martuliak ju precízne spracoval vo svojej knihe Banská Bystrica kolíska vzdelanosti (vydavateľstvo Trian, 2005). Táto publikácia má však jednu drobnú vadu: nezachytáva existenciu vojenského gymnázia v Banskej Bystrici v rokoch 1969 až 1996. Pokúsme sa aspoň týmto stručným príspevkom vyplniť biele miesto v histórii školstva v našom meste.

Československá ľudová armáda (ČSĽA) potrebovala dobre pripravených adeptov dôstojníckeho povolania. Pre tento účel boli zriaďované vojenské gymnáziá. Ich cieľom bolo od mladého veku poskytovať frekventantom všeobecné i odborné (vojenské, resp. technické) vzdelanie a zároveň vštepovať zmysel pre poriadok, disciplínu, hierarchiu a kolektívneho ducha. V Československu boli vojenské gymnáziá štyri: v Prahe, v Moravské Třebové, Opave a v Banskej Bystrici. Niesli názov Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova, banskobystrické gymnázium bolo rozkazom prezidenta ČSSR Ludvíka Svobodu zo dňa 29. augusta 1969 premenované na Vojenské gymnázium Slovenského národného povstania (VG SNP). Aj napriek tomu však žiakov i absolventov tejto banskobystrickej školy vo vojenskom i civilnom prostredí nazývali „žižkováci“.

História VG SNP siaha do roku 1949, kedy bola v Spišskej Novej Vsi založená Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova. Tá bola v roku 1953 premiestnená do Bratislavy. V máji 1969 boli z vtedajších vojenských škôl vytvorené vojenské gymnáziá a v auguste bolo Vojenské gymnázium z Bratislavy premiestnené do Banskej Bystrice.

Vedenie školy 

Náčelníkmi školy boli v období pred príchodom do Banskej Bystrice mjr. Ladislav Staško (1949 – 1952), mjr. Hudeček (1952 – 1955), plk. Karel Kuba (1955 – 1964) a genmjr. Juraj Pivoluska (1964 až 1970). Po nich sa vo funkcii náčelníka VG SNP vystriedali plk. Ing. Pavol Graus (1970 – 1977), plk. PhDr. Alois Pachlopník (1977 – 1990) a plk. Ing. Miloslav Tešlár (1990 – 1996). Okrem vojakov, ktorí zabezpečovali vojenský režim a výcvik, pôsobili na škole desiatky kvalitných civilných pedagógov. Mnohí absolventi pedagogických fakúlt si tu odslúžili svoju základnú vojenskú službu za katedrou.

Budova školy 

Pre účely výučby i ubytovania žiakov bola určená budova Vojenského doplňovacieho veliteľstva, postavená v tridsiatych rokoch. V tejto budove počas SNP pôsobilo vojenské velenie povstaleckej armády (dnes túto skutočnosť pripomína pamätná tabuľa generálov Goliana a Viesta na priečelí budovy). Keďže tento objekt bol projektovaný ako kasárne, nie ako škola, bolo potrebné vybudovať nový, moderný areál, poskytujúci všetky funkcie, teda okrem výučby a výcviku i podmienky pre šport a spoločenské vyžitie. Takýto areál bol vybudovaný na sídlisku Rudlová na Ružovej ulici a odovzdaný do užívania v roku 1981.

Žiaci

VG SNP v Banskej Bystrici začalo školský rok 1. septembra 1969 s 308 žiakmi. Najvyšší počet žiakov (774) mala škola v školskom roku 1980/81 a 1988/89. Väčšinou mala škola v jednotlivých školských rokoch nad 500 žiakov, 8 krát dokonca nad 700 žiakov.

Nábor uchádzačov sa uskutočňoval na celom území Slovenska i na Morave, preto medzi žiakmi boli aj chlapci z Moravy. Škola bola výlučne chlapčenská. Pre mnohých chlapcov vo veku štrnásť - pätnásť rokov bol príchod do internátneho prostredia s vojenskou disciplínou natoľko stresujúci, že rezignovali a zo školy odišli. Hneď od začiatku sa vyžadovalo ustrojenie v zmysle vojenského poriadku Zákl-R-1, čo znamenalo byť ostrihaný, upravený a chodiť vždy v predpísanom odeve (vychádzková uniforma, pracovná uniforma, pre športové aktivity vojenské tepláky). Predpísaná obuv boli poltopánky alebo obuv vzor 60 (tzv. kanady). Žiaci nemali povolené obliekať si civilný odev, a tak ich na vychádzkach v meste bolo ľahké identifikovať.

Žiaci okrem výučby a výcviku vykonávali mnoho ďalších aktivít. Pracovali ako lektori v Múzeu SNP, venovali sa športu (judo, športová streľba, parašutistika), leteckému modelárstvu, ba dokonca aj spoločenským tancom. Vďaka dobrému pedagogickému vedeniu boli „žižkováci“ kultúrnym a spoločenským fenoménom, ktorý sa podieľal na dianí v meste. Pravidelne sa zapájali do nácviku spartakiádnej skladby pre ČSĽA, ktorá bola vždy tou najťažšou skladbou čo do fyzickej náročnosti (poznámka pre mladšie ročníky: spartakiáda bola celoštátny športový festival, ktorý sa konal raz za päť rokov v Prahe na Strahovskom štadióne, kde cvičenci v počte 8 – 13 000 predvádzali cvičebné zostavy na hudbu, tradícia pochádza zo začiatku 20. storočia - tzv. Sokolské zlety, po roku 1989 spartakiáda zanikla). Žiaci sa pod vedením svojich veliteľov zúčastňovali aj vojenskej prehliadky v Bratislave pri príležitosti okrúhlych výročí oslobodenia Československa.

Denný režim

Režim na vojenskom gymnáziu mal mnohé spoločné prvky s režimom vojenského útvaru. Fungovanie zabezpečoval systém 24-hodinových služieb, tzv. dozorných (boli označení farebnou šnúrou od náplecníka ku gombičke uniformy na hrudi, na ktorej visela píšťalka a nábojnica). Dozorný školy (vojak z povolania) mal pomocníka, aj na jednotlivých rotách (rota = ročník, čata = trieda) bol dozorný roty a jeho pomocník, obaja z radov žiakov. Dozorný organizoval činnosť žiakov, riadil nástupy na spoločné aktivity a na denný rozkaz.

Deň sa začínal o 6:00 budíčkom a rozcvičkou (za každého počasia), nasledovala osobná hygiena a nástup na raňajky. Presuny sa vykonávali v tvare. V dopoludňajších hodinách prebiehalo vyučovanie. Po obede bola činnosť v záujmových krúžkoch a povinné samoštúdium (na rozdiel od civilných gymnazistov to tí vojenskí mali „natvrdo“ – bolo menej času na dievčatá a „blicovanie“). Sporadicky sa konali poplachy a výcvik v protichemických ochranných prostriedkoch (plynová maska, pláštenka JP 75). Na záver zamestnania bol vykonaný denný rozkaz, ktorým sa vyhlasoval program na nasledujúci deň a určovali služby, po ňom nasledovalo osobné voľno. Po večeri bolo povinné sledovanie správ v televízii. Večierka bola o 22:00. 

Cez víkendy mali žiaci organizované aktivity – šport, turistické výlety po strednom Slovensku. Domov sa žiaci dostali raz za mesiac na víkend.

V letných mesiacoch, počas prázdnin, sa konali desaťdňové sústredenia, ktoré mali charakter vojenského cvičenia (režim, ubytovanie v stanoch), s programom turistiky a športových hier s cieľom upevniť vzťahy a budovať kolektívneho ducha. Konali sa napríklad v lokalitách Kyslinky alebo letisko Očová (spojené s parašutistickým výcvikom), ale aj v atraktívnych lokalitách Vysokých Tatier, alebo sa organizovali putovné tábory na malých motocykloch, resp. splavovanie rieky Hron.

Významní absolventi

Mnohí žiaci VG SNP pokračovali v štúdiu, väčšinou na vojenských školách v Liptovskom Mikuláši, v Martine, vo Vyškove, v Brne, v Hradci Králové, v Bratislave či v Košiciach. Stali sa vojakmi z povolania, zaradili sa do vojenského života, dosiahli vysoké hodnosti a získali za svoje vojenské zásluhy vysoké štátne vyznamenania. Mnohí sa zúčastnili vojenských misií pod mandátom OSN, OBSE, EÚ a NATO (Irak, Afganistan, bývalá Juhoslávia, Cyprus, atď.). Z mnohých spomenieme len niekoľkých: bývalý minister obrany generálporučík Peter Gajdoš, bývalý minister obrany Imrich Andrejčák, bývalí náčelníci Generálneho štábu Milan Cerovský a Marián Mikluš, náčelník Generálneho štábu generál Ing. Daniel Zmeko, bývalí zástupcovia náčelníka GŠ Jindřich Joch a Ľubomír Svoboda, náčelník - rektor Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši brigádny generál Miroslav Kelemen, náčelník´– rektor Vysokej školy leteckej v Košiciach generálmajor Ing. Leonard Sabol a prvý slovenský kozmonaut plukovník Ing. Ivan Bela.

Okrem týchto menovaných funkcionárov sa mnohí absolventi školy uplatnili aj mimo oblasť vojenstva. V radoch absolventov školy nájdeme poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, starostov obcí, regionálnych poslancov, úspešných umelcov, literátov, športovcov, ale aj astronóma či ornitológa.

Záver

Zmeny v spoločnosti po novembri 1989 mali dopad aj na ozbrojené sily a vojenské školstvo. Zanikol vojenský pakt socialistických krajín Varšavská zmluva. Klesol počet príslušníkov ozbrojených síl. Po rozdelení Česko-Slovenska boli zrušené mnohé vojenské útvary. Existencia VG SNP stratila svoje opodstatnenie. 30. septembra 1996 bolo Vojenské gymnázium Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici na základe rozkazu ministra obrany zrušené. Za bezmála tridsať rokov svojho pôsobenia dalo VG SNP vzdelanie niekoľkým tisíckam maturantov. Dnes žije táto škola už len v ich spomienkach a jej budovy slúžia iným účelom.

Peter Gogola

publikované v historickej revue Bystrický PERMON

Ďakujem za cenné pripomienky pplk. v. v. PhDr. Štefanovi Horváthovi

Skryť Zatvoriť reklamu