Konečne! Výstup, o ktorom sme sa skoro dva mesiace bavili, vyšiel. Pekné počasie, priaznivá lavínová situácia a voľný víkend nám dovolili vyraziť. To, že Západné Tatry v apríli môžu byť celkom nebezpečné, je každému vysokohorskému turistovi hneď jasné, preto v našej výzbroji nesmeli chýbať mačky a cepín.
Do Tatier prichádzame 26. 4. 2008 poobede. V Hrdove sa snažíme nájsť ubytovanie, no nedarí sa nám to (v okolí sú len samé zatvorené chatky). Nasleduje neplánovaný presun do kempingovej oblasti Račkova dolina. Všade je mŕtvo, vidno, že turistická sezónna je ešte ďaleko. Obiehame, obvolávame chaty, ubytovne a hotely v okolí a snažíme sa nájsť nejakú tú strechu nad hlavou. To sa nám nakoniec po veľkom vynaložení nášho cenného úsilia podarí uskutočniť. Horská chata Orešnica láka svojou malebnosťou okolia, ale nie cenami. Ubytovanie to je však na vysokej úrovni (až na to, že tam netiekla teplá voda a pivo mi vôbec nechutilo). Čo už, treba si oddýchnuť pred náročným zajtrajším výstupom. Pred vstupom do izby sa s recepčnou dohodneme, aby nám ráno nechala otvorené dvere od chaty, bo musíme skoro vyraziť. Vraví: „Bez problémov." Večer si na izbe odskúšame výstroj a trávime čas pred telkou.
Deň výstupu. Budíček je o 5:30. O šiestej makáme pripravení z izby von a hádajte čo? Dvere od chaty sú zamknuté, všetci si kľudne spinkajú. Normálne ma to na chvíľu vyvedie z miery. To by sme ale neboli my, keby sme si aj v tejto situácii nevedeli poradiť. Po tom, ako sme v recepcii nenašli správny kľúč od dverí, ideme do jedálne a otvárame balkón. Zložím si veci a po hromozvode zliezam dole, Maťo mi veci podá a zlieza tiež. Hneď od rána slušná dávka adrenalínu.
Tu sme bývali
A tu sme zliezali
Kvôli našej zábudlivej recepčnej začíname o trištvrte hodinu neskôr ako sme pôvodne plánovali. Pri rázcestí so značkami stretáme dvoch dobre vystrojených turistov. Žeby sa vracali z Bystrej? Vyzerá to tak, že boli na nočnom výstupe. Moji ľudia. My dnes v noci stúpať nebudem, ale to, že chodník, po ktorom práve kráčame je uzavretý, je pre nás dostatočnou motiváciou :-)
Súvislá snehová pokrývka začína tak od 1200 - 1300 metrov. Je ráno, sneh je ešte pevný. Pri moste v Račkovej doline sa naraňajkujem.
Útulňa pod Klinom. Zdravíme dvoch lyžiarov - Čechov. Dlho to budú jediní ľudia, ktorých počas výstupu stretneme. Odtiaľto vyšliapavame novú stopu do Gáborovej doliny a do Bystrého sedla. Cestou sa nám naskytajú nádherné výhľady.
Račkova dolina
Pod Bystrým sedlom sa natrieme opaľovacím krémom. Slnko je čoraz silnejšie, no sem - tam sa na oblohe objavuje nejaký ten obláčik.
O kúsok vyššie nasadzujeme mačky. Terén začína byť strmý a mačky a cepín sú nám vynikajúcimi pomocníkmi. Počas výstupu sledujeme niekoľko kamzíkov pár metrov nad našimi hlavami obšmietajúcich sa na malých návršiach hrebeňa Bystrej. Jedného z nich sa pýtam na cestu, no zjavne sa so mnou nechce rozprávať.
stúpam
Vidíte tých kamzíkov?
V Bystrom sedle nachádzame ľudské stopy. Vieme, že vrchol už neminieme. Po krátkej pauze a fotografovaní postupujeme naozaj strmým terénom vyššie. Táto časť výstupu je najkrajšou. Pôvabný zasnežený hrebeň Bystrej plný snehových návejov pôsobí dojmom úplne iného sveta. Naozaj čarokrásne. Presvedčte sa sami.
Bystrá. Samotný výstup trval šesť a pol hodiny. Na vrchole kričím od radosti. Nádhera. Nebolo ľahké vystúpiť na túto kráľovnu Západných Tatier. Neviem sa nabažiť tohto pocitu. Škoda, že nemáme viac času na pobudnutie. Čo to? V diaľke vidíme nejakých ľudí. Poliaci prišli navštíviť vrchol. Vravia, že z Poľska to majú oveľa kratšie ako my zo Slovenska. Spoločnosť poteší, avšak kvôli pokročilému času sa s nimi musíme rozlúčiť. Podáme si ruky a poďho dole.
Pokorený vrchol
Maťo, veď sa usmej
Výhľadové foto
Sneh časom poriadne zmäkol, často sa zabárame až do pol pása. Mačky treba dať dole, viac zavadzajú ako pomáhajú. Pri postupe po hrebeni začujeme niekedy taký tupý tlmený zvuk. Sú to snehové padajúce dosky.
Hľadáme vhodnú zostupovú trasu. Volíme jedno zo snehových polí. Kĺžeme sa dole. Miestami pod nohami cítime stále ľad. Častokrát sa pošmykneme a naberáme rýchlosť. Cepín a správne technika brzdenia obmedzí nebezpečenstvo na minimum. Platí to aj pre nás. Sme v Bystrej doline.
Pohľad do Bystrej doliny
Turisti, ktorí vystupovali na Bystrú v lete, či na jeseň Bystrou dolinou si zaiste spomenú na upokojujúci zvuk potoka Bystrá. V jarnom období sa však z potoka stáva rozbúrená a neskrotná riava. Neraz musíme túto nepokojnú vodu doslova prebrodzovať. Boty mám už také premočené, že mi schnú ešte aj štyri dni po výstupe. Všetko treba brať ale s humorom. Aj túto trasu sa nám podarí v zdraví prekonať. Pri posede nad Hrdovom sa prezujem a vymením ponožky (dík Maťo). Posledný zostup k asfaltke.
Stopujeme, busy už nechodia. Partia lyžiarov nám po niekoľkých minútach zastavuje. Vyhodia nás pred Liptovským Mikulášom. Ďalej do mesta kráčame pešo a z mesta ideme MHD k železničnej stanici. Tu zisťujeme, že vlaky do Blavy nám už nechodia. Preto volíme tieto alternatívy: Liptovský Mikuláš - Banská Bystrica (bus), Banská Bystrica - Zvolen (vlak), Zvolen - Bratislava (bus idúci až do Prahy).
Záver: Myslím, že s absolvovaním túry môžeme byť úplne spokojný. Aj keď nám výstup sťažovalo viacero faktorov, boli sme na ne dostatočne pripravení a výstup sme si tak naozaj užili. Teším sa na ďalšiu návštevu Západný Tatier. Jedine v zime.
Peter Gregor
