Písať o Indii je veľmi zložité. Všetko čo napíšem môže a nemusí byť pravda. Alebo niečo medzi tým. Cestujeme primerane potrebe udržať si duševné zdravie. Predsa len prežívame v krajine s unikátnym hodnotovým systémom. Naše tripy rozhodne nie sú dovolenky v štandardnom zmysle. S regulérnou cestovkou sme absolvovali Paríž. Bola to tá najužitočnejšia skúsenosť. Nikdy viac. Absolvovali sme už menej bežné ale aj bežné destinácie nie celkom bežným spôsobom. Pred Indiou som mal ale rešpekt. Pri snahe niečo dopredu zorganizovať cez net aj hrču v hrdle. Toto nemohlo dopadnúť dobre ...
Víza.
Pred cestou do Indie je nevyhnutné vybaviť si víza. Na nete je mnoho odporúčaní, návodov a skúseností. Z mojej praxe netreba víza vybavovať mesiac dopredu. V piatok na Vianoce som o turistické víza požiadal, v pondelok mi prišli schválené. Nejakú rezervu si ale treba nechať ak by sa stala chyba. Pri vypĺňaní formulárov to chce trochu nadhľadu a vytrvalosti. Po tripe v Indii je mi jasné ako to mysleli, ale pred touto skúsenosťou som to bral smrteľne vážne. Neviem či dokážete vybaviť víza bez referencie – mena a adresy niekoho v Indii. My sme takého človeka mali. (update: Ak nemáte referenciu stačí adresa poskytovateľa ubytovania. My sme v čase vybavovania víz ešte ubytko nemali.) Cena pre ročné turistické víza bola v decembri 2023 asi 39 €. A to bolo milé prekvapenie, lebo všetci všade uvádzali 80 USD. Rozhodne pozor na stránky kde si víza vybavujete. Existuje iba jeden oficiálny server https://indianvisaonline.gov.in/ , všetko ostatné sú agentúry, ktoré na vás chcú len zarobiť. Ak ste v šoku z grafiky stránky, ste správne. Krásne 90tky.
Z praktických dôvodov je dobré zžiť sa so skratkou T.I.I. – This Is India. Nastaví to vaše očakávania.
Čo pobaliť.
My sme leteli s Turkish. Často ich porovnávajú s Quatarom. Očakávania sa nestretli s realitou. Nebol to síce Finnair, ale čakali sme trošičku viac. Leteli sme z Budapešti. Auto sme na mesiac nechali na Budcar parkingu. Môžem iba odporučiť. Ale zase treba dávať pozor na správny web, aby vaše peniaze za rezerváciu neskončili niekde kde nechcete ako dvom milým východniarkam, ktoré prišli na parkovisko s rezerváciou, o ktorej firma vedela iba toľko, že je to podvod - https://sk.budcarparking.hu/. A to sme stále v EU!
Let bol s prestupom v Istambule. Ničím výnimočný. Aj keď bola v cene letenky začekovaná veľká batožina brali sme iba poloprázdne batohy. Chceli sme cestovať po Indii, nie sťahovať a vláčiť staré handry a blbosti. V Indii sme nakúpili už z Trnavy. Náhradné diely na naše indické auto. Plán bol kúpiť pri odchode bagle a napratať ich súčiastkami, tovarom a šmelinou, ktorej sa nevyhnete. Teda ... vyhnete. Tam kde by ste ju čakali nebude. Plán so súčiastakmi vyšiel na polovicu. T.I.I.
Určite treba doklady. Pas je nevyhnutnosť. Pýtať pas, víza a fotiť si vás budú na každom ubytku. Ak uvažujete o šoférovní alebo riadení motorky v Indii treba aj medzinárodný vodičák a občiansky preukaz. Samozrejme si vytlačte všetko čo vám príde na mail v súvislosti s vízami, lebo jedno je žiadosť, druhé je schválenie a tretie je mail, ktorý je vlastne ten podstatný. Nie prílohy. Nám to tlačila teta na letisku. Mali sme všetko ... okrem mailu - víz. T.I.I.
Prílet.
Lietadlo sadlo v Mumbai (Bombay). A zábava započala.
Kade-tade po netoch kde-kto píše o davoch ľudí, ktorí od vás chcú peniaze, alebo vás naložiť do svojho taxíka, alebo zobrať kufre ... a podobne. Asi je sexi zavádzať čitateľa horormi, alebo je to v Mumbai inak. Ja neviem. V Bombay sa nič také nedialo. Bežné letisko. Prileteli sme o piatej ráno, polovica z tých pár stánkov zavretá. Hľadali sme stánok firmy, ktorá nás mala prepraviť do ďalšieho mesta. Zbytočne.
Náš kontakt z Indie nám vyslovene odporúčal zobrať si po prílete izbu v letiskovom hoteli, dať sa dohromady a večer cestovať ďalej. Stratený deň. Našou ďalšou destináciou bol Aurangbad – asi 400 km od Bombay. Do Aurangabadu letelo lietadlo až večer. Zostali dve možnosti – vlak alebo taxík. Oni boli vlastne tri, ale o sleeper busoch sme vedeli veľmi málo. Vlak išiel 6 hodín a bolo treba prejsť polovicu 30 miliónového mesta na stanicu. Navyše, z Európy si nedokážete vlak zarezervovať. Neviete si vlastne zarezervovať takmer nič, pretože vám neprejde platba a na rezerváciu potrebujete indické mobilné číslo. To bola tá hrča doma. Ďakujem za ňu.
Mne sa podarilo ešte doma na odporúčanie miestneho človeka nájsť spoločnosť, ktorá mi potvrdila rezerváciu taxíka s taxikárom – tzv. cab a bez zálohy. Mal som papier s rezerváciou a nedôveru vytesanú na čele. Pred odletom mi prišli šoférove údaje na whatsapp. Dobré znamenie. Plán bol pripojiť sa na letisku na wi-fi a skontaktovať sa. Wi-fi na letisku nebola. Ale pred letiskom sme z haly videli známy coffee reťazec ... nádej. Dali sme si najdrahšiu kávu v živote. Bez cukru, bez mlieka, bez Wi-Fi. V letiskovej hale bol chabý stánok s nejakým operátorom. Vyzeral dosť ošumele a tie A4ky a rukou napísaná ponuka nepôsobili seriózne. Obišli sme ho. Chyyybaaa, bola to seriózna a jediná ponuka. Smola, naspäť do haly nás nepustil ozbrojenec. Pomohol nám miestny Sikh. Vytočil číslo z rezervácie a volal. T.I.I.
Peniaze
Prvé Eurá sme si zamenili v zmenárni pred letiskom. Zmenárne na letisku sú vo väčšine „vyspelého“ sveta zdieranie. V Indii nie. Zhruba rovnaký kurz na letisku, pred letiskom, v dedine aj meste. Vždy dostanete potvrdenie. V Indii sa platí QR kódom. Je to druh google-pay, ktorý ale funguje iba medzi indickými účtami. Aj babky predávajúce obetné kvety pred chrámom majú na stolčeku takýto QR. Máš účet, máš QR, existuješ. Hotovosť a karty Indi medzi sebou takmer nepoužívajú. Rovnako je problém s našimi kartami. Mnohí predajcovia neberú international karty (treba na to extra terminál), iba indické. Zostane vám iba posledná možnosť – hotovosť. Výber hotovosti je ale komplikovaná vec. Všetky bankomaty v Indii majú obmedzenú výšku výberu na 10.000 rupií (cca 95 €). Je to opatrenie, ktoré má obmedziť korupciu. Netuším ako. My sme našli banku s veľkým menom, ale slabým pokrytím, ktorá dávala 20.000 rupií. OK prezradím – Federal Bank India. Chceli sme obmedziť poplatky. Zbytočne. Naša SK banka si za výbery v Indii neúčtovala. Ale to sme zistili až doma, lebo nám v Indii kľakla internetbanking apka v mobile. Iná naša banka si ale účtovala celkom solídne. Platili sme 6 Eur s poplatkom 6 Eur. Na já, das Erste ... Našťastie vieme s kým máme tú česť a tieto platby sme robili iba v nevyhnutných prípadoch. Klasický google-pay fungoval iba občas. PayPall alebo Curve – zabudnite. Najhoršie je, že problém robili platby pri rezerváciách služieb, najmä prepravy.
Bez hotovosti sa v Indii nepohnete. T.I.I.
Komunikácia
Po absolvovaní Ajanta Caves sme sa potrebovali dostať späť do Aurangabádu. Skúsenosť s miestnym červeným busom bola ešte veľmi čerstvá. A to bol len náš tretí deň v Indii. Boli sme už trochu unavení. Postavili sme sa pri cestu a čakali, čo sa bude diať. Takto jednoducho India funguje. Do piatich minút pri nás stál belgicko-nemecký pár a zjednávali sme cenu taxíka - 20 ročné 7 miestne MPV, asi Tata. Zjednali sme štandardne na polovičku aj keď pán z belgicka odmietol zobrať na kolená 8meho pasažiera. Po ceste sme sa dali do reči. Boli v Indii 6ty krát. Bez mobilu. Na ubytovaní na internete si plánovali a potom fungovali na slepo. Wow! Najmä preto, že ubytovania v Indii vždy Wi-Fi na bookingu majú, ale v realite majú skôr No-Wi-Fi.
My sme mali indické SIMky aj internet. Nechápali. Wow!
Ale nebolo to ľahké. Po príchode do Aurangabádu sme zjednali rikšáka Pathana. Zjednali sme ho tak dobre, že nás potom vozil tri dni. Win-win. Ale začalo to tak, že by nás zobral k nejakému operátorovi v dedine (1.7250.000 obyvateľov). Zobral nás najprv na miestny market – trh. Zo skúseností zo sveta vieme, že na takýchto miestach sa nachádzajú kúzelníci a dejú sa zázraky. Aurangabád nie je ani trochu turistická destinačka a miesto SIM-iek sme zohnali kopu obdivu a úžasu. Bielu kožu tam zrejme nikdy nevideli. Miestny predajca všetkého okolo mobilov nám oznámil, že pre turistov sa v Indii bez Identity Card nedá ... na Passport ... sa nedá. A mal pravdu. Tak sme Pathana poprosili aby nás zobral do serióznej pobočky operátora. Spomenul som si na A4ku na letisku – AirTel.
Na pobočke nám na ID Card nášho rikšáka bez problémov a s kopcom srandy zaregistrovali dve SIMky s neobmedznými hovormi, 10 GB/deň na 28 dní za necelé 4€ za kus. Neskôr sme sa dozvedeli, že AirTel má jediný takúto službu pre turistov. Nemáte za čo.
V Indii je 191 jazykov. Indi preto medzi sebou komunikujú po anglicky. Angličtina a metro sú podľa nich jediné dve dobré veci, ktoré im priniesli Briti. Ale ... tá angličtina nie je často „tá“ angličtina a aj keď si často domorodec myslí, že s vami komunikuje po anglicky vy zatiaľ dekódujete čo je to za reč a zvuky. Cez telefón to je úplné peklo. Vždy som prosil aby mi napísali čo treba. Indi z veľkých miest sa angličtinu učia ako prvý jazyk. Potom hindu a nakoniec svoj lokálny jazyk. Na dedinách (rozumej pod 500.000 obyvateľov) je to ale inak. A výsledok je ... sorry, please?! T.I.I.
Preprava
Vlaky
Keď sa povie India, myslia sa tým vlaky. Za 28 dní presunov po Indii sme vlak nepoužili. Je to možno zážitok, ale v Indii je mnoho iných. Trochu slušnejší vlak si treba dopredu rezervovať. Ale vy neviete, či sa naň dostanete. My sme dvakrát cez domáceho rezervovali vlak z Varanassi do Jodhpuru. Dvakrát nám IndiGo zrušilo let do Varanassi, lebo nenaplnilo lietadlo a dvakrát sme platili lístky, ktoré sme nepoužili, lebo storno poplatok je v cene lístku. Vlaky sú navyše pomalé, majú obrovské meškania a nikde vám nikto negarantuje, že pôjdu. Tak načo??? Lebo sú lacné? Ani nie ...
Rikshaw
Najlepším prostriedkom na krátke vzdialenosti je rikshaw (rikša). Pokojne aj do 50 – 70 km. V noci majú dvojnásobné ceny, ale inak sa dajú zjednať na pre európana smiešne ceny. Záleží od oblasti. V Goa na stanici je to topka, stačí prejsť na vedľajšiu ulicu a ste OK. Vždy zjednávajte na polovičku. Niekde používajú názov ťuk-ťuk ... ale to je Afrika priatelia, nononooo!
Bus
Ak máte google mapy dá sa celkom slušne cestovať miestnymi busmi. Ak si teda nepotrpíte na luxus. Lístky vám predá busmanager v buse. Treba len povedať (ukázať na mobile) kam. Ak sa pohybujete v oblastiach ako my, kde ste atrakcia zájazdu, tak vás tento človek aj vykopne na správnom mieste a poradí prípoj. Ak teda dokážete rozumieť tomu, čo si myslí a chce povedať. Klimatizované busy sú samozrejme drahšie. Červené mrchožrúty z koloniálnych čias sú jednoducho India. Yami – ak naberiete odvahu. Ale nie je sa čoho báť. Jazda v kontajnery a sranda s domácimi sú highlight. Vo väčšine Indie sa v busoch sedí tak, že ženy vľavo, chlapi vpravo. Ale niekde aj naopak. Treba čeknúť pohľadom. No a samozrejme tetičku treba pustiť. Na staniciach ste stratení. Nápisy a oznamy sú ako z hviezdnej brány. Zostáva iba interakcia s domácimi. Za selfíčko s belochom, nebodaj blonďavou beloškou, urobia všetko.
Sleeper-seeter Bus
Asi najlepší spôsob prepravy na stredné vzdialenosti (100 – 500km) je spací bus. Existuje kopec prepravcov. Najväčší a najspoľahlivejší je PaoloBus. Nám ho odporučili. Neskôr sme išli aj lepším. Lístky si viete booknuť online. Ale často nie priamo na webe prepravcu, ale na portály, kde inzeruje viac prepravcov. Zistíš keď musíš. Tam vám pravdepodobne prejde platba. Druhou možnosťou sú kancelárie na uliciach. Poviete kam, kedy, koľko, dáte peniažky, dostanete paragón a inštrukcie, odkiaľ to pôjde. A pochybujete. Nikdy nás neoklamali. Niektoré spoločnosti majú tracking liniek a niektoré dokonca volajú, že idú načas a či ste OK. Treťou možnosťou je zohnať bus priamo na stanici. V Chennai majú dve. Jedna je pre miestne busy a druhá pre diaľkové. Tá druhá je veľká asi ako Trnava. Nie stanica Trnava, ako celá Trnava. Ale keď tam miestny busmaklér zbadá dvoch bielych zúfalcov s baglami na chrbte a slzami na kraji, pomôže. Dáte to aj s večerou a utečeným busom stopnutým telom mladého Inda na najväčšej križovatke v meste. Zážitok na celý život. Aj toto je India.
V sleeperoch sa samozrejme akože spí. Ak si rezervujete miesto, je dosť pravdepodobné, že budete mať lôžko pre seba. Nie je to žiaden luxus, prežiť sa to dá. Niektorí stoja na pauzy, niektorí vám uvaria čaj na motore. So spánkom by som ale na indických cestách veľmi nepočítal. S odstredivými silami, levitáciou a hitmi z klaksóna rozhodne áno.
Lietanie
... mám zo všetkého najradšej. Letecká preprava v Indii je celkom iný level. Lietadla sú čisté, pekné, spoločnosti sa snažia. Letiská sú už ale trocha iná storka. V menších mestách (Agra, Jaisalmer) ide o vojenské areály. Skenovať vás budú aj trikrát. Najhorší prístup bol v Goa, kde nám vyhádzali s batohov aj čo nemuseli. Lístok vám často skontroluje vojak už pri vstupe. Vo vojenských areáloch ako je Agra vás na letisku naloží bus. Nemáte inú možnosť. Pri odchode vás skasírujú. Ceny leteniek sú rôzne a dosť záleží v akom predstihu si ich zabookujete. V zásade však platí, že ak potrebujete ušetriť čas na vzdialenosť nad 500 km, choďte do letenky. A aj tak nemáte stále istotu že to poletí. Z Chennai sme neodleteli na dvakrát a letecká spoločnosť poslala info 2 hodiny pred odletom, že nad Varanassi zúri búrka. Nikde ani mráčik. Jednoducho nenaplnili lietadlo. A to bol začiatok obrovského zážitku.
Auto
Ak máte fakt dobrú životnú poistku a terminálne štádium ... choďte do toho. Požičajte si auto. Šoféruje sa vľavo. Ak sú pri ceste značky, tak majú len informatívny charakter. Semafory sú asi iba v centrách veľkým miest. Aby boli. Rýchlosť v Indii nemerajú. Po ich cestách sa rýchlo ísť nedá, pri 70tke omielate mantry. Napočítali sme asi 7 druhov retardérov. Niektoré vás vystrelia mimo cestu rovno za Višnom. Najlepšie boli v Aurangabáde ... vynechali 5 metrový kus cesty. Dva jazdné pruhy znamenajú dve autá, tri rikše, cyklistu s nákladom jednej palety plus stánok vedľa cesty a kravu vedľa seba v jednom smere. Základné pravidlo – kto silnejšie trúbi, ten ide. A to teda majú na autách klaksóny z lodí. Mýtnice sú celoživotný zážitok. Každá jedna! Napriek tomu sme za mesiac a po niekoľko tisícoch kilometrov videli iba jednu jedinú nehodu. Bola škaredá. Bus po tretie sedadlo nebol, zrušil ho nákladiak. Indi si zorganizovali záchrannú akciu na diaľnici bez policajtov, bez sanitiek, bez hasičov ... a bez zápchy. T.I.I.
Predstavte si, že by zmizli značky, semafóry a čiary na cestách u nás.
Motorka
V turistických oblastiach - Goa, Keralla dobrý nápad. Mimo nich je to najbežnejší spôsob prepravy - domácich. Bežnejší ako pešibus. Oni sa s motorkami asi aj rodia a sprchujú. Ty smrť na čele, on chat s frajerkou.
Ubytovanie
Booking funguje v celku v pohode. Už som spomínal, že som vyberal prvé ubytko tri dni? Kvôli vízam. Dorazili sme naň a dosť vystrašene sme pozerali, že či toto tu je to. Bolo. Recepčný mi priložil k hlave mobil, kde mi nejaký manažér vysvetlil, že tu bývať nebudeme, lebo je plno a dajú nás na iný hotel. Na opačnom konci dediny. Na môj argument, že som si vybral tento hotel kvôli polohe pri autobusovej stanici mi odpovedal, že či chcem zrušiť rezerváciu. Hotovo.
Nakoniec to nebolo bohviečo, ale to sme netušili čo nás čaká ďalej. Bol to deluxeluxus. V Indii začínajú ubytká od 5€ na noc na osobu. Nie cez booiking. Dá sa zjednať. Ceny končia v stratosfére presne ako na Francúzkej riviére. Pre prežitie je potrebné prehodnotiť svoje kritériá, hranice, nároky a životný postoj. To čo je v Indii štandard je u nás väzenie. Pri deluxe budete mať pravdepodobne čistú posteľ, klímu a okno. Pleseň na stene je o šťastí. Každý problém rieši večer vypínač.
To čo sme zažili pri zháňaní ubytka na juhu v Madurai a Chennai je na dlhé zimné večery. Preskakovať ráno o tretej na podlahe spiaci personál ... dostať info, že v určitých hoteloch je zakázané ubytovať belochov ... šmakociny. Ale veď preto sme tam išli. T.I.I.
Sever Indie je viac turistický a tu viete zohnať krásne - štýlové ubytká za dobré ceny. Selfíčka z terasy budú super, ale sranda žiadna. V celej Indii (okrem turistických pláží) je nočný kľud o 22:00 a funguje.
Jedlo
Od Thajska máme trochu posunutý prah bolesti pri štipľavom jedle. Trénujeme aj doma a začíname na jalapeno. Indická kuchyňa pre nás bola celkom málo pikantná. To čo poznáme ako indickú kuchyňu z reštaurácií u nás je čiastočne zo severu Indie a Pakistanu a čiastočne výmysel pre Európana. 80% Indov je veggie. Ani vajce, ani syr, žiadne ryby. Bol týždeň, kedy sme hladovali v meste plnom jedla. Dokonca sme vyhľadali známy fastfood na kurence v obchodnom centre. Vybuchli sme smiechom, keď sme zistili, že aj do tajnej kuracej receptúry nasypali curry a cardamon. Oni to jednoducho inak robiť nikdy nebudú. Streetfood nie je v Indii tak rozšírený ako v Thajsku, ale vo veľkých a najmä turistických mestách ho nájdete.
Placky, ryža a jej verzie s kadejakými zmesami na sladko, štipľavo a kyslo. To je základ. Nie je problém naraziť na tradičné jedlá, ktoré jednoducho nedáte. Ak idete do domácej stravy tak ako ja ... poctivo a od začiatku, po týždni sa vám vzbúri žalúdok. Jednoducho nie sme zvyknutí. Je dobré to striedať.
Úplne všade sa pije čaj. Pýtaj ako počuješ. A úplne všade je výborný. Ešte viac je masala chai s mliekom, ale tu platí ako pri jedle – nepreháňať. Vodu z točky ani ako vtip. Pollitrovka balenej vody je k dispozícii všade za 20 rupii – 20 centov. Redbull 60 rupek, preferujú Pepsi a black coffee je fakt nič moc.
Alkohol je v bežnej Indii tabu. Dá sa zohnať len vo winery shopoch a to sú hnusné miesta. V turistických častiach Indie je to samozrejme inak. Ale dávajte pozor na to čo máte v batohu. Prevážať alkohol medzi štátmi je niekde na basu, inde za tips/pokutu.
Podobné je to s fajčením. Je to ostuda a pôjdete za to do pekla. Aspoň tak nám to oznámili domáci. Samozrejme záleží na tom, v ktorej časti Indie a dediny ste. V moslimskej časti je to ešte ako – tak, ale v hindu časti sú normy úplne iné.
Hygiena je veľký strašiak. Po pravde ... čisto v Indii rozhodne nie je. Ale je to trochu inak ako si všetci predstavujeme. My sme sa dali očkovať na žltačky a brušný týfus. Hnačka je pre Európana v Indii bežný stav. Je sranda behnúť do drogério/potravino/lekárne a pýtať si nejaký liek. Pekne vám nastrihajú z blistra kadejaké pirulky. A oni raz niektoré aj zaberú.
Umývanie rúk pred jedlom je tu absolútny návyk a nevyhnutnosť. Aj v tej najhoršej búde je umývadlo s mydlom. Indi jedia rukami, ale od vás to čakať nikto nebude.
Bezpečnosť
Polícia má palice a to stačí. V stánku s jedlom na pláži som nechal na stoličke batoh s wimble tyčkou, peňaženkou, kľúčom od auta (v Budapešti) a pár drobnosťami. Zistil som to po viac ako hodine na izbe. Otočil som sa na päte letel cez slum na pláž. Taška nás po dvoch hodinách čakala pod pultom stánku s komplet obsahom. Nechali sme chalanom 100 rupiek (čo je jedna večera) a vynadal som si. Skúste to na jarmoku vo vašej dedine.
Niekoľkokrát sme sa stratili, mali sme problém sa zorientovať, nájsť bankomat, ubytovnie, jedlé jedlo, boli sme nahnevaní, unavení, sklamaní ... ale ani na sekundu sme sa nebáli.
Každý Ind sa vás opýta „where are you from?“. Neplytvajte časom s nejakou Slovakiou. Stačí Juurop. Ich merítko je úplne inde. Druhá otázka je: „first time in India?“ A tu pozor! Hneď ako poviete „yes“, ste obeť. Indi majú nespočetne veľa spôsobov ako vás odrbrať bez toho aby vás okradli. Na každom kroku, pri každej príležitosti sa snažia z vás dostať peniaze. Ani o tom neviete a púšťate perie. Im to ani nepríde ako niečo zlé. V turistických častiach to ide extrémne. Nikdy nechoďte na nákupy s domácim guidom, ceny budú +100%. Napriek tomu neprídete o veľa. A oni to vedia. Na Goa sú trhy pre turistov, kde sa nezjednáva, ale všade inde ... ak zjednáte na polovičku ste stále zlatá baňa. Vždy zaberie keď tovar odložíte a idete preč ... oni dobehnú.
Mimo turistických trás občas zapochybujete o svojej bezpečnosti pri pohľade na chudobu, ktorú si teraz neviete predstaviť a hlava vám ju nespracuje ani v momente, keď sa na ňu pozeráte. Docvakne to neskôr a príde vám to ako film. Až potom mozog spracuje čo videl. Ale najmä vtedy a na takýchto miestach vám nič nehrozí. T.I.I.
Najdôležitejšia vec!
Nastavenie.
India je samostatný vesmír. India nepotrebuje turistov, nepotrebuje nikoho a nič. Má všetky suroviny, všetky plodiny, všetky náboženstvá, všetky geografické a prírodné bohatstvá. Žiadneho agresora alebo okupanta India neporazila, ale pohltila a zobrala si od neho to, čo potrebovala. V Indii ste zrnko piesku, ktoré nevyhnutne zapadne. Nejaké vaše názory, predsudky, potreby a očakávania v Indii nikoho netrápia. Budú trápiť iba vás a je to pre vás iba strata času. India vždy niečo zoberie a niečo iné dá. Nedá sa na ňu nijako pripraviť. Je ťažké definovať Indiu.
Skúsil som to na FB tuláci, kde je komplet storka z tripu.
„India človeka zožerie, zhltne, prežuje a vysere ako tá posvätná krava. Zistite, že nie ste pre tento vesmír viac ako to lajno. Ale aj na ňom sa dajú pražiť fajnové arašidy. A s týmto vedomím sa dobre dýcha.
India je jedna obrovská absurdná planéta, ktorá dáva dokonalý zmysel aj keď jej nerozumiete a ktorú budete milovať aj keby vám zobrala obe nohy.“
India je horká pilulka na dušu.
