Urobil som to z jediného dôvodu. Potrebujem vedieť kam ... to tu speje. Rozhodujeme sa. Konečne. A tie výsledky nám rozhodnutie evidentne uľahčia. Je taká pesnička ... Idem do .... hocikam.
Všetky tieto veci sa dajú vnímať v rôznych kontextoch a z rôznych uhlov, prekrúcať a fabulovať na X spôsobov. Ale výsledky volieb do EP sú v mnohom zásadné a definitívne. Do EP idú dve Slovenská. Tou zásadnou informáciou nie je kto vyhral a ani to, že Slovensko posiela do EP bolševického Mata-Hari. Dôležité je, kto ma aký potenciál, aký je vývoj situácie a ďalšia perspektíva.
Prvou zásadnou informáciou je rekordná účasť. Eurovolieb sa tradične a pochopiteľne zúčastňuje viac proeurópska časť elektorátu. Pri účasti 34% sa muselo niečo stať. Čo sa stalo odhaľujú samotné výsledky.
PS deklaruje výhru. Na ich škodu tu máme stále demokraciu a nefungujeme v totalite, kde víťaz berie všetko. Pre PS je číselná výhra dôležitým marketingovým momentom. Ale tam to končí. Stalo sa to isté čo v parlamentných voľbách. Víťaz prehral. Najbližšie voľby budú regionálne a v PS dobre vedia, čo ich čaká. Ak by prehrali aj vo voľbách do EP, bol by to začiatok konca, lebo v komunálkach si veľmi neškrtnú z mnohých dôvodov. Pre PS výsledok volieb do EP nie je, ale musí byť, výhrou. Aj keď iba formálnou.
Ak sa pozrieme na kandidátku PS, odhliadnúc od procesu jej tvorby, ktorý nemá s demokratickým procesom nič spoločné, narazíme na mrazivé fakty. Nebyť kandidáta Ódora, bývalého šéfa úradníckej menovanej (rozumej nevolenej) vlády, bol by výsledok volieb zrejme dramaticky iný. Ďalší kandidáti a najmä kandidátky, ktoré majú s hnutím pramálo spoločné, priniesli priemerný výsledok. Hojsík je jediný autentický progresívec v EP. Vzhľadom na to čo má v hnutí za sebou asi spokojný nie je. Ďalší dlhoročný progresívec Miro Kocúr to už nedal.
Žiadna ďalšia príčetná firma sa do EP nedostala. A to je dôvod na vytriezvenie.
Suma sumárum ... PS vyčerpalo svoje kapacity a neponúka svojich straníkov ako kandidátov. Nevychováva a neprodukuje politikov. Namiesto toho rekruituje nestraníckych kandidátov aspoň trochu kompatibilných s hnutím pod svoju značku a cez tieto mená sa predáva. Túto stratégiu zvolilo evidentne aj do komunálok. Prvou lastovičkou a hlavne dôkazom je Viskupič. Ďalšie mená zo skrachovaných politických projektov Kisku, Beblavého a asi aj Matoviča nebude problém uhádnuť. Ako dlho asi môže fungovať táto povrchná súťaž krásy v politike? Dostala už ponuku aj Adéla a Milan bez mapy? Je toto reálna konkurencia pre Smer?
Do istej miery je to bežná prax. Politické subjekty si takto občas pomáhajú. Ale rozhodne na tejto politike nestavajú. Je to absolútne nezodpovedný hazard. Otázkou je, či je PS vôbec schopné vyprodukovať autentických politikov a političky, schopných osloviť elektorát agendou hnutia. Za mňa je na mieste otázka, či je PS vôbec schopné robiť efektívnu politiku so všetkým čo to obnáša. Jeho výsledky v NRSR sú pre mňa nečitateľné. A pýtal by som sa ďalej ... Chce vôbec ešte niekto v PS priniesť do skazených politických vôd Slovenska nový vietor? A ako?
Lebo ja vidím opačný proces.
Odpovede nájdeme ako vždy - vo vnútri. Vo výsledkoch volieb orgánov hnutia na poslednom sneme.
Aj keď sa v PS predsedníctvo a predseda volí neštandardne a prodemokraticky - každé dva roky, je otázkou nakoľko ide o formalitu. Urobte si štatistiku. Jadro redsedníctva PS je staronové. Dlhodobo. Predseda je staronový, navyše bez iného/inej spolukandidáta/tky. V PS sa vyberá z jedného kandidáta príliš často. Jeho otec to nazýva "stabilitou". Široko ďaleko nikto, kto by mohol nahradiť predsedu Šimečku. O dva roky bude zvolený znova? A potom už zo zvyku a tradície. Pripravení na "kult osobnosti"? Čas spáliť Víziu jednej krajiny na grilovačke na chate?
V podkarpadskej demokracii je kult osobnosti kľúčový faktor pre úspech. Veď si povedzme nahlas tie mená, nie je ich veľa, ale zvonia ... 8 rokov v parlamente znamená dobrý dôchodok a automatickú amnestiu na všetko.
Všetci to samozrejme mysleli dobre.
Voľby do EP nevyhralo PS. Sú možno výhrou pre marketérov a akcionárov hnutia, ale o to bolestivejším debaklom pre Slovensko. PS vysalo elektorát všetkých potenciálnych koaličných partnerov, vytrieskalo všetok marketingový potenciál svojich dosadených kandidátov a influencerov, dokonca dokázalo využiť atentát na m bossa a ani tak nezískalo (ani zďaleka) väčšinu vo voľbách do EP, kde malo suverénne excelovať. Dokonca druhému Smeru ušlo iba o pár percent. A zostalo samé.
Naopak, koalícia mafia/fašisti/kolaboranti úplne prevalcovala voľby svojimi autentickými straníckymi kandidátmi, ktorých už zablokoval aj FB. Ich otvorená nenávistná komunikácia stačila aby tretí krát získali väčšinu. Potvrdili úspech z volieb do NRSR a každý kto sa obtrel o politiku na SK vie, čo čaká krajinu v komunále.
Tu sa ruka, ktorá kŕmi, nehryzie. A konkrétne táto ruka nikdy nedáva zo svojho ale o to viac.
Výsledok volieb do EP a ani jeho interpretácia nie je prekvapením. Politika istoty pod Tatrami funguje. A istota je, že globálna ekonomika sa zotavuje bez ohľadu na rozhodnutia voliča na SK. Mafia dokončí kúsok diaľnice, rozdá peniaze správnym ľuďom v komunále, opraví pár škôl a mostov, ktoré nechá spadnúť. Možno dokonca ustojí v záujme Moskvy aj vaše členstvo v EU a bezpečnostných štruktúrach. Kým bezzubá opozícia bude bojovať za "princípy demokracie a slobody", o ktorých nemá bežný Slovák ani šajnu a ani záujem. Sme presne osem rokov späť. Len nám vtedy nehoreli východné a južné hranice a nestrieľalo sa do ľudí.
Ako asi skončia ďalšie parlamentné voľby? Žiadne prekvapenie to určite nebude.
A nestane sa nič čo by sme už nepoznali.
Iste, prežiť sa to bude dať. A niekomu sa bude dariť až príliš.
Ale na slobodu a demokraciu by som sa už veľmi nehral. Zato brušká budú plné, za ušami každý kadečo a úmrtnosť na mŕtvičku tak akurát, aby nekľakol dôchodkový systém. A to stačí.
Ako dlho vám to ešte budú Európania tolerovať? Neviem. Ja by som nás vyrazil.
