Dozvedel som sa to z Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt, číslo konania 0/24/190418-36/46/198142. Pokuta bola za porušenie § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke, a to zákaz zastavenia na cestnej zeleni a verejnej zeleni, ak to nie dovolené dopravnou značkou. V skratke, stáli sme na krajnici s dvoma kolesami na bielej čiare a dvoma mimo cesty v páse, kde síce tráva nerástla, ale rástla okolo. Vo vychodenej alebo vyjazdenej cestičke. Poznáte to.
Situácia s parkovaním pri Čunovských jazerách je dlhý tragi-komický smutný príbeh o neschopnosti, za ktorým je táto pokuta iba logickou bodkou. Pre nás určite. Strčte si jazero aj s hlavným mestom ...
Nedá sa povedať, že by som pokuty platil rád, ale mám cit pre spravodlivosť a rešpektujem zákon. Lebo vyžadujem, aby ho rešpektovali všetci. Nech je akejkoľvek kvality. Taký som ja utopista. Smejú sa mi. Ale iba tu, doma.
Žijeme v smutnej časti sveta, kde potrebujeme striktné pravidlá na to, aby sme sa dokázali správať v nejakých medziach. Navštívil som iné časti sveta, kde to až tak netreba. Stačia im tam princípy. Sú to určité všeobecne zažité vzorce správania, ktoré všetci dobrovoľne rešpektujú a na základe ktorých dokážu aj súdiť a odsúdiť, ale najmä spolu žiť. Sú to krajiny, kde z ciest nerobia dopravné ihrisko za samoúčelom obratu firmy vyrábajúcej značky. Nepoznajú tam ani značky, ale ani hodinové zápchy. Aj keď tam je premávka 4 x hustejšia. Pri šoférovaní na našich cestách sa už dávno nedokážem plne sústrediť na dopravnú situáciu, pretože polovica pozornosti je zahltená expozíciou rôzneho dopravného značenia a dierami ako z deväťdesiatok. A polovica z tej druhej polovice sa snaží potlačiť dávenie z ksichtov zlodejov, podvodníkov a zvrhlíkov na billboardoch kam až oko dovidí. Asi by to chcelo nejakú ďalšiu legislatívno - technickú normu upravujúcu maximálnu hustotu značiek a svinstva, kým nerozbijem ďalšie auto.
Keď už si chochmes a zdravý rozum zbalil kufre ...
S platením pokuty nemám problém. Za chyby sa platí. Tak je to všade. Prišla za rýchlosť zo Španielska, no problemo, mea culpa.
Problém mám so šikanou a neschopnosťou. Oni spolu aj dosť súvisia.
Pri Čunovskom jazere som ale pokutu za značku ani za rýchlosť nedostal. Je to tam s parkovaním dlhodobo zlé. Články na googloch na túto tému siahajú až niekde desať rokov do histórie. No a ja som svedkom a nedobrovoľným účastníkom riešenia ... Riešenia, ktoré je v civilizovanom svete považované za úplne krajné a pre všetkých zúčastnených zlé. Ale na Slovensku stále za jediné a správne. Dokonca aj vo vraj progresívnom a liberálnom hlavnom meste.
K jazerám sa dostanete zo štátnej cesty, úzkou miestnou komunikáciou. My znalejší a opatrnejší vieme, že pod napadaným lístím a blatom na krajoch tejto komunikácie kde-tam sem-tam vykúknu zbytky žltej čiary. Na nej sa parkovať nesmie ak nemáte rybársky lístok podpísaný miestnym obecným úradom. Boli časy keď táto žltá čiara produkovala slušné príspevky na účet v Československej banke a pánom „pomáhať a chrániť“ výrazne pomáhala plniť mesačný plán.
Ľudia sa naučili. Už tam nestoja.
V okolí ale nie je žiadne miesto, kde by sa dalo zaparkovať. Zostala štátna cesta I/2 Čuňovo a malý priestor pred opustenou budovou naproti. Preto, ak idete v lete z Rajky a prejdete pohľadu nebezpečný a ostudný, ale signifikantný areál bývalej štátnej hranice smerom na Bratislavu, musíte pri Čunove dávať pozor na autá zaparkované po oboch stranách cesty. Uznávam, je to nebezpečné.
Riešením majú byť evidentne pokuty za to, že poškodzujete zeleň.
Na internete je veľa diskusií na tému, čo je zeleň a či je ňou aj prašná cesta v Žiline. Argument je jasný. Aj pod prašnou cestou je koreňový systém rastlín a teda je to zeleň, aj keď nič zelené zo zeme netrčí.
Ja sa zeleňou zaoberám často.
Okolie ma pozná ako toho, ktorý ide venčiť dva psy a vráti sa s dvoma psami a vrecom bordelu, vyvezeného na družstevnú cestu. Naposledy som dovliekol kanister z motorovým olejom. Máme záhradu rovno pri ceste z Trnavy do Modry a okolie ma pozná ako toho, ktorý tam už roky strihá živý plot a pravidelne kosí presne tú zeleň, ktorú vraj pri Čunove poškodzuje. A kosí ju preto, lebo ju nekosí ten, kto ju kosiť má.
Okolie ma pozná ako toho, kto si dal na bytovku namontovať fotovoltiku, na ktorú mu štát nedal ani cent a distribučka robila pol roka problémy, aby si mohol nabiť bezemisný elektomobil z druhej ruky, ktorým potom poškodzuje zeleň pri Čunove, keď sa chce v lete namočiť do jazera, pri ktorom vyzbiera cudzie odpadky a odvezie ich na tom svojom vysávači domov. Do svojho smetiaka. Frajer si vždy klepe na čelo.
Okolie ma nepozná ako človeka, ktorý sedí na ministerstve životného prostredia a dá vyrúbať chránený les. ... a neplatí pokuty.
Bežný automobil je v kontakte s vozovkou na ploche dvoch ľudských dlaní. Iba takým kúskom sú spojené pneumatiky s cestou. Jazdite opatrne. Pri EV sú tie dlane detské za účelom menšieho valivého odporu. Ja sa nejdem teraz pýtať dotknutej zelene, či som ju viacej poškodil alebo jej v horúcom lete pomohol pred úpekom. Lebo je to úplne rovnako absurdný argument. Zhodnotil to predsa orgán. Ja si myslím, že podošvy dvoch topánok sú viac ako dve dlane a viac enviromentálnej škody napáchala motorizovaná jednotka.
Alebo pán príslušník len zneužil paragraf na to aby riešil úplne iný problém?
Problém s neschopnosťou?
Nejdem rozporovať orgán hlavného mesta a ani podávať odpor. Pokutu, pardon, šikanovné, zaplatím čo najskôr. Kým je 75%. Lebo nekradnem, iba zarábam. Ja sa len chcem spýtať, či je takýto postup v súlade s tým, čo je úlohou, poslaním a podstatou inštitúcie hlavného mesta. Alebo mesta. Alebo len obce. A či je toto tá proeurópska cesta. Lebo ja mám z Európy trocha inú skúsenosť. A to dokonca zo Slovinska alebo Poľska.
Viem si predstaviť že príslušný orgán robil len svoju prácu, plnil si úlohu a možno plán. Možno sa hanbil a možno ním lomcovala škodoradosť. Neviem, nie som jeho zamestnávateľ. Či? Ale na štyroch stranách nerecyklovaných A4 sa dozviete, že overovanie opodstatnenosti je dvojstupňové. Takže nebol sám.
Platím inštitúcii – obci, ktorá ma pokutuje/šikanuje za to, čoho by som jej mohol byť vzorom. Rozumiem tomu správne? Mám neodbytný pocit, že platím za niečo, za čo by mali platiť mne. A keď nie platiť, tak aspoň poďakovať a keď nie poďakovať, tak aspoň uznať. Hoci to robím a budem robiť ďalej aj bez toho. Aspoň dovtedy, kým sa nezbalím za tým chochmesom.
Je účelom a v záujme hlavného mesta riešiť takéto situácie takto? Hlavné mesto čoho to potom je?
Lebo už za Baťovým kanálom širokým 100 rokov, iba pár kilometrov do hlavného mesta SR, takéto situácie riešia diametrálne inak. A čím ďalej do Európy, tým je to horšie.
Niekde osadia značku alebo potiahnu žltú čiaru. Lebo vidia, že sa predpis míňa účinku a oni nechcú ľuďom brať ich zarobené peniaze, ale chcú aby tam tá zelina rástla. Inde by vysadili vyššiu, ušľachtilejšiu zeleň, aby to bolo jasné. Ďalej na západ osadia okolo cesty zábranu. V Rakúsku by možno osadili aj ďakovnú ceduľu. V Španielsku by vytvorili priestor na parkovanie, aby ľudia nemali stres z parkovania v tom hice. Vo Francúzku by urobili parkovisko a osadili ho automatom a smetnými nádobami. Belgicku by konečne zhodili tú odpornú ostudu z ostbloku na hranici, urobili parkovisko a kyvadlovú dopravu, aby nikoho pri tej úzkej ceste nezrazilo auto.
Jednoducho ... by urobili niečo aby občanovi poskytli službu. Aby to tam mali všetci krajšie, bezpečnejšie a aby sa im tam žilo o kúsok lepšie. Aby sa cítili dobre. A aby si mohli dať takúto milú vec do odpočtu pred voľbami. Lebo práve to je tam u nich poslaním a podstatou správy veci verejných. V Španielsku sú miestne úrady v preklade Ayudamento. Slovo Ayuda znamená pomoc.
Treba niečo viac? Zamyslieť sa?
Bola to náhoda ...?
Jedným z dôvodov, prečo sme ešte stále fyzicky neušli z tejto krajiny je, že fungujeme v Trnave. Trnava za posledných 8 rokov skokovo zlepšila život svojich obyvateľov aj keď často proti ich vôli. Na Slovensku to ale inak asi ani nejde. Fandím súčasnému vedeniu aj keď často nesúhlasím s postupmi. Výsledok sa ale ráta a preto rešpekt. Mám na to termín – osvietený diktátor. Nič čo by stredovek nepoznal.
Môj brat funguje v Leopoldove. Má tri deti a tie majú v Trnave krúžky. Stojí to dosť času a peňazí, ale brat chce, aby z nich vyrástli uvedomelí voliči, múdri a samostatní ľudia. Aby neušli.
A bol v Trnave aj minulú nedeľu. Na námestí si dali zmrzku a všetko okolo toho. Utratil v milej Trnave cez 200 eur. Zmrzka, kofola, káva, radler na terase ... nejaké vstupenky a tringelty. Poznáte to. Parkoval v priestore, kde si nebol celkom istý, či je zónou, kde treba platiť, alebo nie. Parkovanie bolo osadené zámkovou dlažbou, neboli tam štandardné modro/bielo/žlté čiary, iba iná farba dlažby. Našťastie išli okolo príslušníci mestskej polície a brat sa ich na situáciu rovno opýtal. Príslušníci mu to schválili.
Pri návrate vytiahol papier s pokutou pod stieračom a namieril si to rovno na stanicu, kde slušne žiadal, aby mu vysvetlili čo sa stalo. Príslušníci odmietli akúkoľvek diskusiu a odmietli kontaktovať kolegov pochôdzkárov, o čo ich brat žiadal.
Pokutu/šikanu zaplatil.
Už žiadna zmrzlina, už žiadne krúžky. Už žiadne peniaze pre podnikateľov mesta Trnava. Koniec.
Brat s deťmi sa v TT už len tak nezastaví.
A ja sa chodím kúpať do Maďarska a na Moravu. Mám to zadarmo, na elektriku. Nestojí ma to žiadne šikanovné, necítim sa ako nepriateľ vlasti, tupec, zlodej a podvodník. Dokonca ani diaľničnú známku nepotrebujem aj keď dane platím tu. A keď tam už som, tak si tam rovno nakúpim. Aj drogišku, aj Olomoucké syrečky, nie karičku aj Egry Bikavér, nie pezinské. Ľudia sa tam na mňa usmejú, poďakujú, pomôžu.
Mentálny wellness – Európa.
Dnes nevidím jediný dôvod prečo by som mal platiť dane na Slovensku.
Vedenie hlavného mesta som ako progresívec priamo podporoval, vedenie Trnavy som niekoľko krát priamo volil.
Čo teraz? Koho?
Príčetný človek na Slovensku má na takéto situácie pohár. Najprv trojdecový, potom pollitrový, potom fľašu. Ale keď už pretečie bandaska ... je dobojované.
Ako je možné, že aj keď sa zmobilizuje a spojí celá príčetná časť elektorátu, nestačí to?
Lebo Fico?
Alebo skôr príliš veľa kvapiek od vlastných?
