Dokonca aj vtedy, keď situácií perfektne rozumieme a uvedomujeme si jej vážnosť, máme zásoby, rúška a všetko potrebné, ešte stále v nás môže existovať časť, ktorá sa s tým všetkým nemusela stihnúť rozlúčiť.
Preto by som chcel venovať pár riadkov tým, ktorí niekde túto časť majú a tušia o nej.
Vo chvíli, keď sme bez nášho dobrovoľného rozhodnutia nútení vzdať sa všetkých tých vecí, ktoré nám boli bežné a blízke, môže byť pomocné uvedomiť si, že ani v takejto situácii nemôžeme mať všetko pod kontrolou. Že naše nároky na nás, vyplývajúce z nášho „normálneho a bežného“ života sú dnes nárokmi, ktoré môžu byť nedosiahnuteľným nadštandardom. Je v poriadku mať ohľadom seba, svojich priorít alebo vzťahov zmätok. Je na mieste cítiť zvláštny pocit z „nepoznaného“ v ktorom dnes žijeme. Je prirodzené, že cítime tiahu, aj keď mnohí z nás dokázali svoje dôležité časti životov preniesť do online prostredia.
Sme ľudia a živí. Máme pocity, potreby a učíme sa.
Možno práve tento čas, v ktorom sme nútení byť uzavretí, by mohol byť vhodnou príležitosťou pre to, aby sme sa svojim skutočným predstavám, hodnotám a životom mohli otvoriť. Vhodnou príležitosťou preto, aby sme mohli znova v spomalenom zábere uchopiť všetky hodnotné veci, ktoré v živote máme. Hodnoty, ktoré aj napriek globálnej kríze a pandémii prežili. Vhodná príležitosť hovoriť o veciach, o ktorých sme plánovali hovoriť dlho a dlho hovoriť. Vhodnou príležitosťou pozrieť sa za seba, poďakovať si, porozumieť si, oceniť naše úsilie a naučiť sa.
Preto keď si všimneme, že nerozumieme prečo nám „to nejde tak ľahko“, že je to o nejaký rozmer ťažšie, že len ťažko sa nám vytvárajú tie ideálne podmienky pre prácu, štúdium alebo naše akékoľvek iné dennodenné povinnosti, spomeňte si, že v tejto situácií nie sme vlastnou vinou. Že sme o tejto situácií nerozhodovali úplne sami a že napriek tomu, že sme nútení prejsť z trendového „tu a teraz“ na „tam a potom“, ponuka siahnuť po peknom a chutnom ovocí života pre nás nekoroduje.
Želám nám všetkým trpezlivosť, optimizmus a spomienky na tie najvytrvalejšie a najšťastnejšie chvíle v časoch, keď to bude pre nás nezvládateľné. V ťažkých skúškach si ako jednotlivci pripomíname časy, ktoré boli ťažké a zvládli sme ich. Dnes si tieto momenty pripomíname ako ľudstvo.
Sme v tom všetci spolu a zvládneme to.
