Vysoká škola - pojem dnes často skloňovanýnajmä maturantmi stredných škôl. Pre nich samotných znamená všeličo, odvýbornej príležitosti vyhnúť sa ešte na určitý čas realite každodenného života dospelého jedinca, cezpovinnú etapu k získaniu vysokoškolského titulu, až po vytúžený senvzdelávať sa.
Rovnako, ako mnohí ďalší úspešne „ukončenístredoškoláci", aj ja som mal v pláne pokračovať na vysokej škole. Mojouhlavnou motiváciou bolo....hmm, ani presne neviem, možno zmes toho všetkého, čovysoká škola môže predstavovať. Napriek tomu som však ani nerozmýšľal, či mámaj inú možnosť - pre Shakespearovskú otázku VŠ či Nie VŠ som nemalpochopenie;)
Po prvotných slastných pocitoch, kedy mihlavou vírili myšlienky typu „Som Vysokoškolák!", sa ale začal môjvysokoškolský sen postupne rozplývať. Zistil som, že pre študijnú referentkua bohužiaľ aj pre veľkú časť pedagógov som len sopliak zo strednej školy,ktorému sú ochotní prejavovať asi takú úctu, ako.....heh, ako deviataciučiteľovi na základnej škole, aká irónia. Žiaci základnej školu sú ale menejzákerní....to nám to ten vysokoškolský zbor vracia asi aj s úrokmi akoz nebankovky.
Nápodobne aj prednášky ma po čase (krátkom)prestali baviť. Zistil som, že ak by som si na začiatku semestra kúpil knihu(stačila aj tá z minulého či predminulého roku, v ničom podstatnom sanelíšila od tohtoročnej s novým vyblýskaným obalom), s kľudom Angličana by som sa mohol postaviť za katedru. Stačilo nahodiť len premúdrelývýraz tváre a prečítať niečo na danú tému rovno z učebnice. Abysom zas všetkým nekrivdil, niektorí učitelia si dali tú námahu a doniesliknihu vo forme priesvitiek, čím nám umožnili sledovať siahodlhý text aj očami.Oceňujem jedným hitíkom!
Takýchto sklamaní a „vtipných" až nazaplakanie situácii som zažil počas môjho štúdia mnoho. Jednou napríklad bolooznámenie, že v prípade, ak chceme vedieť rozhodnutie o určitej veci(nespomínam si už o akú administratívnu záležitosť sa jednalo - napr.rozhodnutie o otvorení voliteľných predmetov pre daný ročník), máme zaslaťnašu „žiadosť" spolu s priloženou oznámkovanou obálkou:) Čo z tohovyplýva? Škola je pred krachom a nemá na poštovné? Hmm, radšej som sanepýtal. Možno by som sa však dočkal nejakej vtipnej odpovede, že sú akoinštitúcia nejakými pridruženými členmi Greenpeace (bez urážky) a šetrialesy, pretože tušia, že lakomí študenti prázdnu oznámkovanú obálku nepošlú,heh. Spomeniem už len poslednú perlu na rozlúčku, ktorá čakala nás„novopečených bakalárov" po štátnych skúškach. V prípade záujmu pokračovaťv magisterskom štúdiu na našej škole, musíme doložiť notárom overenú fotokópiudiplomu na študijné oddelenie. Áno, overenú fotokópiu diplomu, ktorý samaškola vydala. Ešte že žijeme v dobe informačnej a databázaštudentov je v elektronickej forme. Načo však odbúrať administratívu,načo?
Na druhú stranu však musím povedať, že počastých troch rokov nebolo všetko len čierne, ale aj biele a ojedinelemožno ružové. Slovenské vysoké školstvo zďaleka nie je ideálne, ale už aju nás vidno sem tam snahu o nejaký pokrok k lepšiemu. Kým sa aledopracujeme k jemne ideálnejšiemu modelu vzdelávanie, ešte stále námostáva možnosť vyskúšať si štúdium niekde v zahraničí. Ani tam to určitenebude nebeská záhrada, ale verím, že elementárne zádrhele typu „Učiteľ je Boha môžeme mu ďakovať za tú ochotu, že sa mu ráči nám niečo povedať", alebo„Nekonečné učenie básničiek a memoárov a ich automatizovanéprepisovanie z pamäti veľmi krátkodobej na papier na skúške" sú nazápadných univerzitách minulosťou.
Áno verím, heh, lebo aj ja som sa torozhodol vyskúšať. Od septembra nastupujem na „magisterské" štúdium doŠkótska - na University of Aberdeen. Týmto by som chcel kontaktovať ďalšíchľudí, ktorí by náhodou mali namierené na rovnaké miesto...svet je predsamalý, no nie?;) ...a dobra partia Slovákov nie je na škodu. Všetkým ostatným,ktorí štúdium v zahraničí zvažovali, zvažujú alebo už dokonca na tommakajú prajem veľa šťastia a úspechov!
