Obľúbený argument európskych politikov pri komunikácii s mladými ľuďmi o výhodách EÚ sa často týka štúdia. Konkrétne toho zahraničného v rámci členských krajín únie. Propagovaná býva ekvivalencia dosiahnutého vzdelania, možnosť transferu kreditov, harmonizovaný systém hodnotenia študijných výsledkov, rôzne zvýhodnené podmienky pre „Nás Európanov“ oproti občanom tretích krajín a pod. Keď sa na tým trochu zamyslíme, musíme uznať, že spomínané pozitívum je skutočne menej imaginárne narozdiel od mnohých štatistických čísel, ktoré chŕlia európske inštitúcie, a ktoré bežného občana nezaujímajú. Nuž, ak sa nám takáto príležitosť ponúka, prečo ju nevyužiť?