Kde je problém slovenského hokeja.

Pre slovenského hokejového fanúšika sú majstrovstvá sveta jedným z období v roku, ktoré si v predstihu vyznačí do svojho kalendára. Veľkú eufóriu pred šampionátom ale strieda smútok a hnev Slovákov z výkonu národného mužstva už takmer so železnou pravidelnosťou. Nuž a mnohí sa potom pýtajú: "Kde sa stala chyba? Prečo náš výkon nebol lepší?"

Namiesto ukazovaním prsta by sa ale mali skôr zamyslieť, či sa nejaká chyba vôbec stala. Goteborg 2002 je už dávno za nami a slovenské mužstvo bolo poslednýkrát v takom silnom zložení. Elitní hráči sa pobrali do hokejového dôchodku, alebo aspoň na dočasný odpočinok po odporúčaní lekárov a zvučné mená opustili slovenský tím. Priestor dostala mladá generácia, ktorá ale bohužiaľ väčšinou nedosahuje výkon (aspoň zatiaľ) bývalých hviezd. A slovenský fanúšik zostáva sklamaný, namosúrený.

Myslím si však, že takéto emócie sú zbytočné. Slovenský hokejový tím hrá primerane svojej kvalite a podmienkam, v akých bol zložený. Musíme si uvedomiť, že na majstrovstvách nás reprezentuje výber. Výber tých najlepších, ktorí sú dostupní. Ale aj výber môže byť len taký dobrý, aká kvalitná je jeho hokejová základňa. (Zabudnime teraz na bojovnosť, zohranosť tímu a sústreďme sa na chvíľu len na kvalitu jednotlivých hráčov.)

Podľa IIHF má slovenský hokejový zväz 9,870 hráčov, z čoho sú 1,950 muži a 7,657 juniori (+ 263 ženských hráčok). V relatívnom vyjadrení na milión obyvateľov krajiny to predstavuje približne 1,811 hráčov, 358 mužov a 1,405 juniorov. Pozrime sa teraz na štatistiky ostatných krajín.

Čísla hovoria samé za seba. Až na Rusko a USA vyznievajú relatívne porovnania hráčskych základní medzi významnými hokejovými krajinami v neprospech Slovenska. Napriek tomu, že spomínaní dvaja velikáni nevynikajú v relatívnych počtoch, ich celkový počet hráčov je ďaleko postačujúci na vytvorenie kvalitného tímu pre každoročné majstrovstvách sveta. Z vyššie uvedených krajín je Slovensku počtom obyvateľov asi najviac podobné Fínsko. Výsledok porovnania: približne 11,5 krát viac hráčov v mužskej a takmer 5 krát viac v juniorskej kategórii Fínska.

Na záver snáď už len povedať, že relevantnosť takého mechanického porovnania nemusí byť rozhodujúca. Majstrom sveta sa každý rok stane tím, ktorý si rozumie, uprednostní kolektívny nie individuálny úspech, bojuje až do konca a bojuje so srdcom. Na druhej strane je ale nutné povedať, že akokoľvek odhodlané a zohrané mužstvo má len nízku šancu na výhru, ak jeho súperom sú rovnako bojujúci a zohraní, ale po individuálnej stránke lepší hráči.

A tak nesmúťme nad výsledkami našich športovcov a buďme na nich hrdí. Lebo podávajú také výkony, aké sú v ich silách. Ozvime sa skôr smerom hore, kde sa rozhoduje, či milióny pôjdu na stavbu štadiónov a podporu športu, alebo na odmeny funkcionárov.