Okolo sveta s palcom hore - kniha, v ktorej podrobne popisujem môj dobrodružný spôsobo cestovania (Maximum zážitkov za málo peňazí).FB: facebook.com/SvetobeznikHogy/O mne:Ťúžba po spoznávaní rôznych kultúr, prírodných krás a v neposlednom rade aj seba samého ma už neraz vytiahla za hranice pohodlia. S batohom na pleciach som navštívil vyše 50 krajín sveta. Cestujem s minimálnymi nákladmi, obyčajne sám, alebo v dvojici (momentálne so svojou priateľkou). Nepotrpím si na luxus a neutrácam na zbytočnosti.Dopravu riešim prevažne stopom, ubytovanie u miestnych zadarmo, alebo v stane. Aby som si naplno vychutnal miestne jedlá, stravujem sa z pouličnýh stánkov, alebo malých jedálničiek rovnako ako miestni ľudia. Vyhýbam sa turistickým miestam, hotelom a reštauráciám. Práve preto sa mi darí cestovať lacno a intenzívne. Snažím sa zablúdiť na miesta, kde cudzinec bežne nezavíta. Najradšej navštevujem zabudnuté dedinky, kde poznávam tradičný život obyvateľov navštívenej oblasti.Cez vydanie svojej vlastnej knihy som sa postupne dostal k vydávaniu kníh aj iných autorov a založil som vydavateľstvo Elist Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Všetko sa to začalo tým, že som sa rozhodol zúčastniť pravidelného terénneho stretnutia lesoochranárov z VLKa, ktorí na ďalekom východe Slovenska, v Slanských Vrchoch pri Vranove oslavovali jesennú rovnodennosť.
Rumunsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré som počas svojej štrnásťmesačnej cesty okolo sveta stopom navštívil. Dnes vám rozpoviem len to, čo sa stihlo udiať v prvých pár hodinách od príchodu do tejto krajiny.
Stopovanie je veľmi nevyspytateľné... Nikdy neviete, ako dlho budete čakať a ku komu nakoniec nasadnete. V niektorých krajinách má stopovanie tradíciu, niekde zas šoféri nevedia o čo ide, ale aj tak zastanú... tak ako v Turecku.
Krátky rozhovor so známym televíznym redaktorom, stopárom Lacom Ďurkovičom, o tom, ako je možné cestovať a pomáhať deťom v núdzi.
Toto je taká moja malá zbierka zaujímavostí a šialeností, ktoré som vo svete videl a napadlo ma ich aj odfotiť. Nebudem sa kolo toho moc rozpisovať. Tie fotky väčšinou hovoria za všetko.
Nie, že by som bol dáky kriminálnik. Nikdy som nemal problémy so zákonom a ani zákon so mnou... (Alebo mi aspoň na nič vážne neprišli.) Jednoducho sa mi počas mojích potuliek svetom osvedčilo prespávanie na policajných staniciach.
Skoro v každej turistickej príručke sa ako jednu z prvých rád dočítate, že si máte kupovať balenú vodu, aby ste sa vyhli zdravotným problémom. To je pekná rada, ale mne sa celkom nepozdáva. Balenú vodu si kupujem len ak je to fakt nutné. Za posledný rok som si ju kúpil asi 5x, keď ma prinútili okolnosti (lokalita a čas) a vždy len vo veľkých baleniach po viac ako 4 litre a raz dokonca 20 litrov (to bola sranda mať to v batohu). Prečo balenú vodu nekupovať?
