Fakt sa zabávam nesmierne.
Pred parlamentom stojí socha od top komunistu, člena UV KSS, normalizátora nielen VŠVU, ale celého výtvarného umenia v časoch boľševickej normalizácie Jána Kulicha a my sa bavíme o čumiloch, alebo o Satinskom z nerezu. Kulichova socha mala pôvodne stáť pod mostom a mávať lodiam prichádzajúcim od Budapešti. V čase zrodu sochy sa konala komisia, na ktorú božský Janko Kulich ani neprišiel. Poslal svojho sluhu. Komisia odmietla prehnaný rozpočet Kulichovej sochy pod mostom a božský Janko zase odmietol zmenšiť sochu aj rozpočet. A bolo po soche.
V tom čase bol Kulich na absolútnom vrchole samoľúbosti, vulgárnosti a megalomanstva. V tom čase vládla nepredstaviteľná arogancia moci, permanentná nenávisť komunistov voči všetkému čo bolo slobodné a vtipné.
Aj Julo Satinský spolu s Lasicom si užili svoje, aj keď nerobili sochy.
A prišiel 17 november.
A každý mal svoj sen o Slovensku, o sebe, o svojich možnostiach, o svete po revolúcii.
Musím sa priznať, ani vo sne ma nenapadlo, že socha Jána Kulicha spod mosta bude nakoniec stáť pred parlamentom. Iste, socha reprezentujúca neslobodu, nemá dnes svoju pôvodný výšku, ale aj tak, ako memento stojí pred parlamentom, parlamentom čo má chrániť slobodu.
Cez sochu vítania od božského Jána Kulicha sa nám denne komunisti smejú.
Smejú sa z našej malosti, slabosti, neschopnosti pomenovať a riešiť problémy postkomunizmu.
Smejú sa, že svoju energiu tak vehementne mrháme napríklad na otázku materiálu, gesta sochy Jula Satinského.
Smejú sa a vládnu nám pre našu slabosť.
Komunisti sa tešia, že nás dokáže rozdeliť aj socha Jula.
My nekomunisti sa správame sa ako otroci, otroci čo si nevedia poradiť so slobodou ani po toľkom čase od pádu socializmu.
My nekomunisti opľúvame kovovú sochu Jula, len preto, že nezodpovedá nášmu konkrétnemu snu o soche /Jula/.
Nuž tak, opľúvajte sochu Jula, ale priznajte aj právo Ilavskému urobiť Jula podľa svojho gusta. Možno Shooty počas dovolenky vytvoril celý rad sôch Jula Satinského. Možno rovnako aj Zuzana Bartošová sochala po nociach. Teším sa na sochy Shootyho a Bartošovej…
Vonku je krásne. Krajšie ako včera aj vďaka julovému počasiu na konci septembra. Zázračné čučoriedkove leto, plné krásnych čučoriedok.
Majte sa radostne priatelia a príďte za mnou na Hlavné námestie.
Teším sa na vás.
Váš funkey – Peter Horváth
Funkey town 27.9.2006
