Zopakujme si.
Chápem, že chudobní občania Slovenska majú hrôzu zo zdražovania potravín. Je to logické. Výdavky na potraviny tvoria u chudobných veľkú časť rozpočtu domácností. Voliči Fica, Slotu, Mečiara a Martinákovej uverili Ficovi, že zdražuje iba „extrémne pravicová vláda Dzurindu“ a že“ Fico“ zdražovať nebude.
Povedzme pravdu voličom Fica.
Volanie Fica po riadení cien potravín nie je nič iné, ako lacný populizmus. Volanie Fica, aby potraviny nezdražovali mohlo byť účinné v časoch socializmu, v pozícii Fica ako generálneho tajomníka komunistickej strany. Zároveň by ale musel volať, rovnako ako Antonín Novotný na prvého mája: Maso bude! A mäso by opäť nebolo... Dnes o cene potravín dávno nerozhoduje len úroda na Slovensku, ale úroda a spotreba danej komodity na celom svete. O cene rozhoduje trh. Svetový trh. Fico sa môže pred svojimi voličmi hrať na generálneho tajomníka komunistickej strany Slovenska, alebo povedať svojim chudobným voličom trpkú pravdu, socializmus na Slovensku skončil 17. novembra 1989 a z pozície premiéra riadiť ceny nemôže. Lenže Fico si 17. november zámerne nevšimol a zároveň denne od 17. novembra podlo politicky ťažil z každého zdraženia, či už potravín alebo energie. Pre Fica bol olejom jeho preferencií aj fakt, že práve v predvolebnom čase stúpala napríklad cena benzínu na Slovensku denne. V tom čase vravel o riadení ceny benzínu a nafty na Slovensku po voľbách cez fantazmagorické nástroje, ktorým neveril nik okrem Fica a Šulaja. Nuž tak. Fico zámerne klame svojich voličov v oblasti cien a v oblasti cien používa vedome najtvrdšiu demagógiu. Fico chce rozdeliť spoločnosť na tých, čo chcú rast cien a tých čo chcú opak. Len on Fico zaručí spravodlivé ficoceny. Fico sa správa a bude správať, ako generálny tajomník komunistickej strany Slovenska, lebo nič iné sa nenaučil a nič iné nevie.
Fico si denne bohapusto strieľa zo svojich voličov a považuje ich za naprostých hlupákov, paradoxne cenou za Ficovu hlúposť je stabilná popularita Fica a ficovín.
