Najtvrdšia kritika opozície v tlači, neprišla z tábora ľavice, ale z bodky týždeň, z klávesnice šéfredaktora Štefana Hríba. http://tyzden.sk/sk/osobnosti/editorial37.php
Štefan Hríb vo svojom editoriáli, vypracoval teóriu kolektívnej viny. My všetci, sme podľa Hríba zodpovední za úspech Fica a neúspech, slabosť súčasnej opozície. Len dvaja muži boli omilostení z prekliatia, Ján Čarnogurský a Vladimír Palko. My ostatní muži aj ženy sme oportunisti a MY sme dosadili do politiky a k moci, Kaníka, Dzurindu, Schustera, Ruska, ktorí úplne rovnocenne a do jedného reprezentujú podľa Hríba svinstvo. Pod MY zahrnul Štefan Hríb, elitu, politológov, aktivistov tretieho sektoru, novinárov a samozrejme intelektuálov, už len herci, speváci, a výtvarníci chýbajú. Možno Štefan na hercov, spevákov a výtvarníkov, len zabudol. Neviem. Jedno je isté najviac to od Hríba schytali intelektuáli. Intelektuáli sú na Slovensku podľa šéfredaktora bodka týždeň, „bez štipky zdravého rozumu“ a bodka. Aj Jakeš, Husák alebo Fico by sa pod taký výrok s radosťou podpísali.
Ak pred parlamentnými voľbami prišiel Štefan Hríb Pod lampou s rovnicou Dzurinda = Fico a obhajoval ju slovami „mám taký názor“ a bodka, tak dnes svoje matematické schopnosti rozviedol do rovnice MY = Fico bodka.
Nerozumiem. Možno má Pišta Hríb naozaj pocit, že jeho charakter je identický s charakterom súdruha Róberta Fica. OK. Ale prečo vraví MY? Prečo v editoriáli nepíše, Ja Pišta Hríb mám charakter Róberta Fica, ficologiku a bodka.
Keď už chcel Hríb meditovať nad témou, morálky a ideí v politike na Slovensku, prečo nevraví o konkrétnych ideách, o konkrétnych morálnych zlyhaniach, o konkrétnych ľuďoch, o konkrétnych faktoch, o konkrétnych kľúčových politických stretoch od 17. novembra? Prečo nevraví o miere zlyhania? O miere zodpovednosti? A ešte raz, prečo z MY vyčleňuje práve Jána Čarnogurského, ktorý v súčasnosti podporuje Fica v orientácii na Moskvu, v boji s globalizmom, liberalizmom, liberálnou ekonomikou etc.? Prečo vyčleňuje Vladimíra Palka, ktorý smeruje KDH do priestoru nacionálnej SNS, ktorý dnes úplne otvorene spochybňuje reformy prvej stredopravej vlády, ktorej bol ešte nedávno súčasťou?
Nechápem a nerozumiem.
Ak cieľom editoriálu bolo tromfnúť všetkých kritikov opozície, v razancii a tvrdosti kritiky, tak ubezpečujem Pištu Hríba, že jeho editoriál je slabý odvar kritiky, ktorú si môže prečítať v diskusiách na mojom blogu. Tam p bodka maximussálna partia dourážala dnešnú opozíciu tisíc krát a s omnoho väčšou razanciou. Tam partia združená okolo anonymného nick name p bodka maximuss ma dourážala osobne viac ako tisíc krát. A nebolo to len dnes, včera, po voľbách, či pred voľbami. P bodka maximussálna partia totiž ogrcia každého, kto má iný, ako maximussálny názor vždy a všade. Maximussálny názor = grcanie. Odporúčam Pištovi Hríbovi, aby si prečítal zopár “diskusií’ na mojom blogu. Odporúčam mu, aby pred p bodka maximussom spomenul napríklad meno Ján Langoš. Uisťujem ho, že v živote nebol tak ogrcaný, dourážaný, ako bude v tom momente od p bodka maximussa. Uisťujem ho, že v momente pochopí rozdiel medzi my a ja. Medzi my a oni...
Je dobré, že Pišta Hríb otvoril tému ideí a mravnosti v politike na Slovensku. Žiaľ otvoril ju veľmi nešťastne a aj neskoro, Pod lampou už dávno zhaslo a hlavne, kľúčové rozhodnutia sa diali tesne po 17. novembri 1989 .
Kľúčom bolo opakované volanie, nie sme ako oni, láska a pravda zvíťazí nad nenávisťou a klamstvom. Realitou boli okrúhle stoly s komunistami v rokovaniach, okrúhle stoly v médiách (kde sa nepochopiteľne udržiavala rovnováha strán, napríklad dvaja demokrati na dvoch komunistov!), nominácia celej roty komunistov šesťdesiatosmičkárov do čela VPN a tým pádom do vlády, nominácia komunistu Mečiara do čela kľúčového ministerstva vnútra...žiaľ aj to je dedičstvo 17. novembra na Slovensku. O tom všetkom sa rozhodovalo na námestiach, ale hlavne v strete naivných mužov v svetroch s mazanými komunistickými prasatami. Mená mužov v svetroch poznáme a mená komunistických prasiat tiež.
Odkazom 17. novembra je ale hlavne demokracia a demokracia je o dialógu a nie o bodke za dialógom.
Vravieť dnes o predošlej prvej stredopravej vláde a jej členoch, o celom parlamente, že išlo o akúsi postnovembrovú mediálnu a politická triedu, ktorá zabila klasickú politickú súťaž myšlienok je obdobné tvrdenie, ako keď Róbert Fico, ešte aj dnes definuje Slovensko ako bezprávny štát, prípadne iná ficovina vhodná na ostrov menom Kuba. Veď kedy ak nie v predošlom volebnom období sa zápasilo o zmenu k lepšiemu Slovensku vo všetkých oblastiach, veď kedy ak nie v predošlom období to bol aj zápas ideí? To, že šéfredaktor pravicového bodka týždeň Štefan Hríb bol v tom čase na strane zmeny zmeny aj Pod lampou, je jeho problém...
Našťastie Slovensko dnes nie je od sveta izolovaným ostrovom, v demokratickom svete. Slovensko má obdobné, ak nie úplne totožné problémy, aké majú všetky demokracie na svete. Čas sa zastaviť nedá. Demokracia na začiatku 21. storočia je iná, akou bola demokracia na začiatku 2O storočia, lebo je iný svet. Môže sa nám to páčiť a nemusí. OK. Debatujme. Pre demokraciu stále platí, že je najlepším riešením zo zlých. Nič lepšie sa ešte aj tak nevymyslelo a zrejme nevymyslí ani na Slovensku.
Na Slovensku stále žijeme v postkomunistickej demokracii, či si to chceme alebo nechceme pripustiť.
Predposledné štádium komunizmu, vypätý nacionalizmus, sme na Slovensku aspoň čiastočne preliečili aj vďaka vládam Mikuláša Dzurindu, aj keď recidíva klope na dvere.
Posledné štádium komunizmu, bezbrehý extrémny populizmus súdruha premiéra Róberta Fica ktorý realizuje denne už rok v kresle premiéra a sedem rokov z lavíc opozície čaká na liečenie.
Nacionalizmus a populizmus sú najväčším ohrozením krehkej demokracie postkomunistických krajín.
Iste je ich viac.
Iste o každom treba viesť s plnou vážnosťou dialóg. Ale predsa len, aj keď si stanovíme maximálne kritéria na mravnosť politiky, na čistotu politických ideí, nemali by sme s hlavou v oblakoch zabúdať na dve základné nebezpečia pre Slovensko. Zásadne by sme nemali prijať princíp kolektívnej viny, princíp hrubej čiary, ktorú či chcel či nechcel aj tak namaľoval v tvare bodky a rovnice šéfredaktor jediného konzervatívneho týždenníka na Slovensku Štefan Hríb.
Fico = MY bodka. Možno si na budúci týždeň v bodka týždeň prečítame: Fico = Hríb Hríb = Fico dvojbodka, pomlčka, zátvorka.
p.s. Pišta ak náhodou, čítaš tieto riadky, rád by som ti pripomenul, že mi stále dlhuješ basu šampanského, ktorú som vyhral vďaka tomu, že ty si stavil v predposledných parlamentných voľbách na víťazstvo Fica a ja na jeho prehru.
p.s.s. Pišta, rád uzavriem novú stávku s rovnakým obsahom, teda ak ešte stále veríš Ficovi viac ako mne. Opäť je tu ponuka. Stavím sa, že v nasledujúcich parlamentných voľbách SDKÚ porazí Fica. Ako bonus dávam, že v prezidentských voľbách, spoločný kandidát opozície vyhrá voľby. Teda ak voľbu prezidenta Vladimír Palko, Ján Černogurský a Peter Zajac nezbabrú a nerozohrajú nepochopiteľnú zákulisnú hru okolo kandidáta opozície, respektíve, ak neponúknu ďalšieho kandidáta pre stredopravých voličov s cieľom ich domotať a zámerne tak oslabiť šancu na zvolenie prvého nekomunistického prezidenta na Slovensku. Vladimír Palko už na tom otvorene pracuje stanovením absurdných podmienok na osobu prezidenta, Peter Zajac hrozivo mlčí a podmienkou Čarnogurského bude pravdepodobne členstvo prezidentského kandidáta v spoločnosti Slovensko = Ruského priateľstva, ktorej je predsedom a Anna Malíková Belousovová podpredsedníčka :-) .
