Smútok tu aj tam…

Satinský: Dnes je v Bratislave smutno. Radič: Presmutno. Satinský: Stále sme tam. Radič: My sme tu aj tam. Satinský: Už aj on je tu. Radič: Už ide…/prichádza Filip bez SME, v ruke má kufrík na hudobný nástroj/ Radič: Tak ako? Filip: Ticho… Filip si ticho sadne na oblak k Radičovi a Satinskému a pozerajú smerom dolu…Po chvíľke k nim z hora ticho utajene prilieta Janko Langoš /na perách má prst a vraví pssssst, na pleciach má anjelské krídla… Janko: Ahoooooooojte /zakričí…/ Satinský, Radič, Filip naraz: Juj, Jaj, Uf… Satinský, Radič, Filip sa objímajú s večne usmiatým Jankom Langošom… Janko: Tak ako chlapci? Satinský: Smutno, veď kukni… Všetci sa pozerajú smerom dole… Janko: Máte cigu chlapci? Filip: Jasne, vytiahne škatuľku s tabakom, a ušúľané cigarety… Všetci mĺčky fajčia a na perách majú usmev Budhu… Janko: Božský tabak… Satinský, Radič, Filip naraz: Iste, čo si čakal… Janko: A na smäd po živote? Satinský: Iste…/vytiahne spod pazuchy ploskáčku a všetkým naleje/ Janko: Božská chuť… Satinský, Radič, Filip naraz: Iste, čo si čakal… Janko: Také privítanie som nečakal…Všetci mi ďakovali… Radič: Aj ťa pomačkali…/prezerá si Langoša/ a vo vlasoch máš ešte spústu štrku… Satinský: Do lepšieho symbolu boľševika, ako do starej multikáry so štrkom si už prásknuť nemohol… Janko: Čo už chlapci, ja som si multikáru nevyberal, ona si vybrala mňa… Radič: Kto im teraz poradí? Filip: Kto bude mať toľko filipa aby ich chápal a zároveň im pripomínal, kto sú? Satinský: Tento je parádny… /ukazuje všetkým kameň štrku ktorý našiel vo vlasoch Langoša/ Janko: Červený štrk? /Janko chytí kameň, usmeje sa a hodí ho smerom na Bratislavu/ Radič: Bude z neho, žiariaca čiara na nočnej oblohe… Všetci hádžu červené kamene od krvy Jankovej hlavy smerom k Bratislave… Filip: Pozrite chlapci už svitá… Janko: Bože to je nádhera… Satinský, Radič, Filip naraz: Iste, čo si čakal… Chlapci a nástroje máte? Satinský, Radič, Filip naraz: Iste, čo si čakal…/Filip otvorí kufrík a rozdá píšťalky/ Janko: Čo si dáme chlapci? Filip: Veď začni Janko my sa pridáme…/Všetci hrajú…medzičasom je už nad Bratislavou ráno/ Janko: Tá dúha nad Bratislavou je úžasná…to ako my? To ako cez dúhu vidia hudbu? Satinský, Radič, Filip naraz: Iste, čo si čakal… Janko Langoš, Satinský, Radič a Filip hrajú ako o život, radostne a krásne…