Kovový Julo v kráčajúcej soche ukazuje na Dunajskej k nebu.
Nepamätám si, kedy toľko Bratislavčanov prišlo na odhalenie sochy. Snáď, keď sa odhaľovala socha Márie Terézie. Mária Terézia bola z bieleho mramoru, Julo je kovový. Mária Terézia mala kopec detí a deťmi Jula sme my.
Julo je v nás a dnes aj v soche.
Prestavujem si, ako v noci zoskočí zo sochy a vydá sa na prechádzku mestom skontrolovať čučoriedky.
Predstavujem si, ako je v soche Jula miesto na odkazy a otázky pre Jula.
Vložíte lístok a na druhý deň nájdete od Jula odpoveď.
Váľate sa od smiechu rovno pod sochou, čítajúc list od Jula.
Zastane pri vás policajt s otázkou či má volať sanitku. Nie netreba, vravíte policajtovi a smejete sa naďalej.
Čo je vám také smiešne pýta sa policajt?
Napíšte Julovi list a uvidíte.
Aha, odpovedá policajt a píše list pre Jula s jedinou otázkou. S kým ma podvádza moja manželka Magda?
24 hodín bude pochôdzkovať pod Julom netrpezlivý policajt. 24 nekonečných hodín.
Na druhý deň idete po Dunajskej okolo kovového Jula. Pod sochou sa váľa od smiechu policajt.
Mám zavolať sanitku? Pýtate sa policajta, čo sa vás pýtal včera. Nie, zavolajte sanitku pre Magdu. Ja jej číslo nepoznám, vravíte. Ona má skvelé číslo, vraví policajt a číslo sanitky snáď poznáte. 112 ako trolejbus, kto by nepoznal. Veď vám vravím že ho, ju poznáte, volajte. Volám 112. Ako vám môžem pomôcť vraví Magda, na druhej strane. Váš policajt tu umiera od smiechu, vravíte. Už opäť? Neviem či opäť, ale on momentálne umiera na Dunajskej pod sochou Jula Satinského. Aké sú príznaky, pýta sa znudene Magda. Smiech, nekonečný smiech, asi ho porazí od smiechu odpovedáte. A v ruke má list, a z listu sa sypú písmenká vraví Magda. Až vtedy zbadáte, že písmenká z listu sú aj na chodníku pod sochou Jula. Pozbierajte písmenká a manžela, vraví. Čo skôr, pýtate sa zmätene? Kombinovane, odpovedá Magda. Zbierate písmenká a druhou rukou policajta zo zeme.
V diaľke už počuť húkajúcu sanitku prvej pomoci. Hú, hú, hú, hú, hú hučí opäť, dnes už po 112 krát hučí sanitka Dunajskou.
Odľahlo vám.
Bratislavčania sú od dnes zachránení a zachraňovaní na Dunajskej.
Julo nám nielen načúva ale aj vraví, píše z duše stále, Julo je duchom na Dunajskej v soche z kovu a kráča.
Kam kráčame my, je len a len na nás…
Vonku je krásne.
Krajšie ako včera aj vďaka Julovi.
Zázračné čučoriedkové leto, plné krásnych čučoriedok.
Majte sa radostne priatelia a príďte za mnou na Hlavné námestie.
Teším sa na vás.
Váš funkey – Peter Horváth
Funkey town 25.9.2006
