Ako život dáva (berie)

Ocitol som sa v našom poľskom kulagu. Jeden telefonát stačil, aby sa úplne zmenili plány do budúcnosti. Čím dlhšie som tu, tým viac zisťujem čo som získal, alebo stratil. Asi viac získal, keď som ešte stále tu, všakže? Samozrejme, žije sa ľahšie. Práca ma baví, nemusím sa strachovať či bude výplata dostatočne vysoká... Všetko samé plusy.
Čo som nechal za sebou doma? Rodinu, priateľov zo škôlky, záľuby možno až vášne, slnko na oblohe... Každú chvíľu rátam a kladiem na misky váh, pozorujúc kam sa ručička rozhodne prikloniť. Tak málo stačí na zmenu v živote. Niekedy nepatrné postrčenie ako frčka do nosa, niekedy poriadny buchnát do chrbta. Tak ako pri mojom nedávnom buchnáte . Jedno je isté. Keby som bol doma tak budem nadávať a sťažovať sa na životnú situáciu. Malý zárobok, stály stres a pocit, že ma život bije. Na to čo mi chýba teraz, by som ani nepomyslel. Ale nemôžem mať všetko. Ale som si istý, že raz príde ďalšie rozhodnutie a všetko sa opäť zmení.