...som jedným z davu, prenasledovaný úvahami o živote chrústa až po nekonečnosť vesmíru. Zoznam autorových rubrík: Zápisky z poľského kulagu, Súkromné, Nezaradené
Konecne nastala ta chvila ked som sa mohol po dvoch dlhych rokoch opat stretnut so svojim bratom. Keby sme byvali v jednom meste alebo krajine tak by to znelo cudne, ale vzhladom na niekolko tisicovu vzdialenost medzi nami to bol taky maly sviatok. Prezili sme pekne chvile, ale boli aj take kedy sme netusili ze na zaver dna sa z nich nastastie budeme len smiat.
Nadriadeny je casto nervozny tvor pohybujuci sa po pracovisku. Musime ho trpiet a casto si myslime ze na jeho mieste by sme vsetko zvladali inak. Ja mam dobreho sefa. Aspon som si to myslel. Cim dlhsie posobim v jeho firme tym viac o tom pochybujem.
Najsilnejsia ekonomika na svete, pre mnohych vysnivana krajina. Nie je lahke sa tam dostat. Vizova povinnost urcite neulahcuje zivot nikomu. Byrokracia najtazsieho kalibru koncentrovana na malej ploche dokaze poriadne skompikovat rozne zivotne situacie. Podobne ako sa prihodilo aj mojmu kolegovi z prace.
Stačí jedno rozhodnutie a život sa dokáže veľmi zmeniť. Niekedy dokonca obrátiť na ruby. Potom sa obracajú aj naše priority. Tak sa stalo aj mne. Raz som došiel na rázcestie. Jedno veľké rozhodnutie a ocitol som sa tu.
Kto nezažil nepochopí, kto zažil nechápe. Aj takými slovami by sa dali charakterizovať poniektoré zážitky, ktoré vystihujú írsku pracovnú morálku. Uvediem len jeden, ktorý (Bohu vďaka) prežil môj kolega. Nič nie je vymyslené, všetko je naozaj tak ako napísal sám majster život.
Vo štvrtok večer som sa konečne potešil. Nedostal som síce zvýšený plat, ani ma nepostretlo iné väčšie životné šťastie. Len sa mi konečne podarilo vybaviť si všetky dokumenty k autu a po vítanej pomoci môjho mechanika mám aj technickú kontrolu. Potešil som sa tomu, ako výsledku niekoľko mesačného trápenia. Ale to som ešte netušil, že čo ma čaká v piatok ráno.
Tieto zázračné slová som často počúval doma a s radosťou. Veľa krát sa mi podarilo takto mnohé záležitosti urýchliť, čo nikdy nie je na škodu. Od kedy pôsobím v Írsku som takéto slová prakticky nepočul a niekdy som pochyboval že konexie tu hrajú nejakú rolu. Až do včera.
Nedávno mi brat v rámci družnej debaty položil zaujímavú otázku. Opýtal sa: Kde máš domov? Pre mňa ako zahraničného Slováka to bola veru dosť ťažká otázka. Ale odpovedal som jednoducho a jasne tak ako som to cítil. Jedným slovom: Neviem.
Máme 21. storočie. Veda a technický pokrok napredujú míľovými krokmi. Človek sa musí denno-denne vysporiadať s veľkým návalom informácií. Vedecké kapacity ponúkajú nové a nové teórie o tom ako sme my, naša Zem, celý náš vesmír náhodne vznikli. Aj veriaci to vnímajú a často musia čeliť otázkam a pochybnostiam o svojej viere. Niet sa čo čudovať, že v niečiej hlave vznikne aj nasledujúci scenár ako to celé mohlo a môže byť.
